Mali by sme vyučovať prírodné vedy v rámci jedného predmetu?

„Príroda je iba jedna. Nie je rozdelená na fyziku, chémiu a kvantovú mechaniku.“ To sú slová maďarského biochemika Alberta Szent-Gyorgiho. Dá sa z nich usúdiť, že tomuto nositeľovi Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu by sa viac pozdával anglosaský model vyučovania prírodných vied. V ňom totiž existuje počas základnej školy, a často aj počas strednej školy, predmet Science, teda Veda alebo Prírodoveda, ktorý v sebe zahrňuje fyziku, chémiu, biológiu a fyzickú geografiu. V našich školách je naopak štúdium prírody rozdelené do viacerých samostatných predmetov. Ktorý prístup je lepší? Ťažko povedať, každý má svoje ZA a PROTI.

Argumenty ZA

  • Integrované vyučovanie prírodovedy zodpovedá realite viac – to je podstatou citovaného výroku A. Szent-Gyorgiho. Mnoho otázok či problémov dokonca ani nemožno komplexnejšie skúmať v oddelených predmetoch. Patrí problém znečisťovania ovzdušia a životného prostredia do chémie, ekológie či biológie? A netýka sa aj technológií, a teda aplikovanej fyziky? A nemali by sme o ňom hovoriť aj zo psychologického hľadiska?
  • Celostný prístup bráni zachádzaniu do prílišnej abstraktnosti či zbytočných podrobností. Jednotlivé prírodovedné disciplíny opisujú a skúmajú rôzne javy v zjednodušenej, vypreparovanej, teoretickej a abstraktnej podobe, ktorá nie je príliš zaujímavá. Žiakov až tak nezaujíma, ako sa správa dokonale čierne teleso či ideálny plyn. Pokiaľ skúmame javy celostne, k podobným abstrakciám sa uchyľujeme menej často.
  • Integrované vyučovanie prírodovedy umožňuje hlbšie porozumenie súvislostiam. Naopak vyučovanie niekoľkých samostatných predmetov môže viesť k tomu, že žiaci majú učivo týchto predmetov v hlave uložené oddelene a chýbajú im prepojenia. Príklad: dôsledkom toho, že fyzika a biológia sa učia celkom oddelene, je napríklad to, že málokto vie odpovedať na otázku, z približne koľkých atómov sa skladajú bunky.
  • Dnešná doba si vyžaduje interdisciplinaritu. Stačí sa pozrieť na názvy vedných odborov: biochémia, biofyzika, astrofyzika, astrobiológia, biotechnológie, neurolingvistika, športová medicína, forenzná a kriminalistická chémia… Nie je preto rozumné vytvárať v školách umelú priepasť medzi jednotlivými vednými disciplínami.

Argumenty PROTI

  • Aj v živote používame špecializované pohľady: inak vníma koňa džokej, ktorý na ňom jazdí dostihy, inak veterinár a inak maliar. Ich odlišné pohľady sú legitímne a snaha umelo ich zlúčiť do jedného spoločného „skúmania koňa“ by asi bola kontraproduktívna.
  • Integrovaný predmet je zvyčajne menej systematický, viac sa v ňom skáče z témy na tému. Zvykne byť aj o čosi povrchnejší – neumožňuje ísť do takej hĺbky, na akú sme zvyknutí pri samostatných predmetoch. 
  • Každý predmet má svoju vnútornú stavbu (danú logikou príslušnej vednej disciplíny), používa špecifické metódy a vlastnú terminológiu. Keď vyučujeme prírodovedu v rámci integrovaného predmetu, nie je možné tieto veci zohľadňovať v takej miere, ako pri samostatných predmetoch.
  • Snahy o zavedenie integrovanej prírodovedy by narazili aj na nezanedbateľný praktický problém: nemal by ju, minimálne zo začiatku, kto učiť. Naši učitelia sú vzdelávaní tak, že každý z nich má aprobáciu na jeden alebo dva predmety. Výnimku tvoria iba učitelia pre I. stupeň ZŠ. Takže nájsť učiteľov, ktorí by dokázali učiť súčasne fyziku, chémiu, biológiu a fyzickú geografiu by bol problém. 
  • Samostatné predmety sú vhodnejšie z hľadiska profesijnej orientácie žiakov. Lepšie totiž umožňujú utvoriť si predstavu, v čom spočíva práca fyzika, chemika či biológa. Keby si žiaci zo školy odnášali pocit, že „skúmať prírodu je zaujímavé“, bol by to síce veľký úspech, ale na výber vysokoškolského štúdia by im to nestačilo.

Mali by sme vyučovať prírodné vedy v rámci jedného predmetu?

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top