Pripojené deti (2.)

Ako môže učiteľ porozumieť svojim študentom z Generácie Z a zopár rád, ako ich odpojiť z digitálneho sveta

C. S. Lewis prišiel s myšlienkou, že každý človek má tri túžby: túžbu po domove, po vzťahu a po čistote. Aj Generácia Z ich má. No ak im virtuálny svet poskytne virtuálne túžby, ktoré sa im potom pokúsime naplniť v reálnom svete, mali by ešte potrebu utekať do toho digitálneho? 

Painkillery alebo lieky proti bolesti používame v bežnom živote často. Deti Generácie Z ich používajú tiež, ak nevedia nájsť domov, vzťah, čistotu. Painkillerom je pre nich Facebook. Tam majú pocit, že nie sú sami. Žijú v predstave, že reálny svet je púšť a sociálna sieť je oáza. Ak by sa nám podarilo spraviť pre nich reálny svet zaujímavým, nemali by až takú potrebu utekať do virtuálnej oázy. 

Experimenty odsúdené na úspech

Ako ich odpojiť z digitálneho sveta? Musíme ich naučiť, aby boli schopní vládnuť digitálnemu svetu a nie naopak – aby digitálny svet vládol im. 

Na škole robíme rôzne experimenty. Povieme študentom, aby išli s nami na týždeň napríklad do lesa, kde nebude nič. Nebudú tam mať žiadny program ani elektrinu a telefóny nechajú doma. Jesť budeme len to, čo nájdeme – varené zemiaky a praženú cviklu. Im sa predstava odpojenia zdá fascinujúca. Prvé tri dni sú veľmi ťažké. Potom začnú robiť veci, ktoré predtým nikdy nerobili, napríklad začali stavať priehradu na rieke. Nebolo to však naším zámerom. Vyrástlo to z prázdnoty. S oduševnením tiež vyrábali pec na chlieb, ktorá, žiaľ, nefungovala. Neuveriteľne intenzívne žili tým, čo sa narodilo na púšti bez digitálnych médií. Samozrejme, dá sa to robiť aj na bežných hodinách, no treba na to tréning, prax, skúšanie. A netreba sa toho báť.

Ďalším experimentom, ktorý sme urobili, bolo spojenie etiky a náboženstva do jedného predmetu. Študenti v rámci neho musia odpracovať istý počet hodín pre niekoho, kto to potrebuje. Báli sme sa, že budú frflať, no oni sa do projektov vrhli naplno. Chodia doučovať deti do základnej školy, chodia zbierať peniaze na charitu, chodia venčiť psov… Dokonca založili organizáciu, cez ktorú organizujú doučovanie pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. 

Deti Generácie Z veľmi dobre rozumejú, že spôsob myslenia predurčuje začiatok cesty, ako jedného dňa skončíme.

Založené na vzťahu

Najprv sme mali obavu, že deti Generácie Z už nebudú naše nápady zaujímať, že sa nebudú chcieť s nami rozprávať, no nie je to tak. 

Máme teraz ale opačný problém: často nie sme pripravení na to, že prídu a začnú rozprávať. No oni chcú, lebo ich odrazu má kto počúvať. Zisťujeme, že keď im podáme ruku, veľmi ľahko ich môžeme z virtuálneho prostredia vtiahnuť do reality. Najdôležitejším prostriedkom na to, aby sa toto vtiahnutie podarilo, je vzťah. Pokiaľ my ako učitelia nebudeme mať vzťah k svojim študentom, kým nebudeme s nimi komunikovať ako človek s človekom, budú nám do virtuálneho sveta utekať stále viac a viac. 

Štefan Machajdík, Bilingválne gym. C. S. Lewisa, Bratislava

Pripojené deti (2.)

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top