Mali by sme zrušiť známky a používať iba slovné hodnotenie?

Známky sú neodmysliteľnou súčasťou nášho školstva už viac ako 100 rokov. A nielen nášho. Je to trochu prekvapujúce vzhľadom na to, ako často sa hovorí o rôznych negatívnych javoch, ktoré sú so známkami spojené. Mnohí žiaci sa učia iba pre známky, rodičia kvôli nim vyvíjajú na deti neprimeraný tlak, niektoré deti kvôli známkam dokonca páchajú samovraždy. Alternatívy pritom existujú. Jednou z nich je slovné hodnotenie, ktoré viaceré školy úspešne používajú. U nás je však povolené iba na I. stupni ZŠ. Nebolo by teda rozumné známky raz pre vždy zavrhnúť a hodnotiť žiakov na všetkých školách (základných i stredných) iba slovne?

Argumenty ZA slovné hodnotenie

  • Slovné hodnotenie poskytuje žiakovi aj rodičovi podstatne viac informácií. Hovorí o tom, čo konkrétne už žiak zvládol, čo ešte nie, v čom sú jeho silné stránky, v čom slabé, aký urobil pokrok, aký má k predmetu vzťah atď. Zo známky sa nič z toho nedozvieme.
  • Slovné hodnotenie umožňuje odlíšiť aktuálny výkon a zmenu výkonu, ktorá nastala od predošlého hodnotenia. Umožňuje tiež oddeliť od seba vedomosti z daného predmetu a postoj žiaka k predmetu. Akou známkou vyjadríme, že žiak síce písomky píše dobre, no na hodinách vyrušuje a o predmet nejaví žiadny záujem?
  • Slovné hodnotenie je orientujúce, t. j. naznačuje, čo konkrétne musí žiak urobiť, aby sa posunul ďalej. Hodnotenie „chválitebný“ nesmeruje žiaka nikam.
  • Slovné hodnotenie je vyváženejšie: môžeme žiaka súčasne za niečo pochváliť aj mu niečo vytknúť. V známke všetko splýva do nediferencovaného hodnotenia.
  • Slovné hodnotenie je osobnejšie, pretože je pre každého žiaka iné. Naproti tomu v triede môže byť aj 10 – 15 žiakov, ktorí majú z predmetu napríklad dvojku, sú teda hodnotení identicky.
  • Slovné hodnotenie je menej formálne, pretože núti učiteľov sledovať žiakov systematickejšie a dôkladnejšie. Okrem toho neumožňuje rôzne mechanické hodnotiace systémy typu „výsledné hodnotenie = priemer známok“.
  • Slovné hodnotenie nevedie do takej miery k formálnemu „učeniu sa pre známky“.

Argumenty PROTI slovnému hodnoteniu

  • Učitelia, ktorí učia predmety s nižšou časovou dotáciou, sú so svojimi žiakmi iba 1 – 2 hodiny týždenne. Je otázne, či pritom dokážu nazbierať o nich dostatok informácií na to, aby každému žiakovi napísali individualizované slovné hodnotenie.
  • Slovné hodnotenie je pre učiteľov časovo omnoho náročnejšie ako klasifikácia známkami. Ak má učiteľ veľa žiakov, môže to byť pre neho veľká záťaž.
  • Slovné hodnotenie neumožňuje tzv. agregáciu dát, teda zhrnutie množstva čiastkových dát do jednej sumárnej hodnoty, ktorá charakterizuje daný súbor. (Častou metódou agregácie numerických dát je výpočet priemernej hodnoty.)
  • Vzhľadom na nemožnosť agregácie dát neumožňuje slovné hodnotenie porovnávať navzájom žiakov, triedy, školy, skupiny škôl či školské systémy. Keď si prečítame slovné hodnotenia 100 žiakov školy A a 100 žiakov školy B, iba ťažko na ich základe rozhodneme, žiaci ktorej školy dosahujú v matematike lepšie výsledky.
  • Z rovnakého dôvodu je slovné hodnotenie iba veľmi ťažko použiteľné na prijímacích skúškach, kde je potrebné jednoznačne usporiadať uchádzačov podľa úrovne vedomostí, schopností či predpokladov pre štúdium. Zoradiť niekoľko stoviek (či niekoľko tisícov) uchádzačov iba na základe slovných hodnotení by bolo veľmi problematické a objektívnosť takého usporiadania by bola ľahko spochybniteľná.

Jednotlivé argumenty nemusia vyjadrovať stanovisko redakcie.

Mali by sme zrušiť známky a používať iba slovné hodnotenie?

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top