Malo by sa ministerstvo školstva rozdeliť na dve?

Každý bývalý minister školstva by potvrdil, že agenda tohto ministerstva je mimoriadne široká. Od materských škôl cez základné, stredné, vysoké až po vedu, výskum, mládež a šport. Minister tak niekedy v priebehu jedného dňa môže riešiť nedostatok materských škôl, slovné hodnotenie na I. stupni, osemročné gymnáziá, Testovanie 9, duálne vzdelávanie na SOŠ, plagiátorstvo na VŠ, financovanie akadémie vied a výstavbu nového futbalového štadióna. Vo viacerých európskych krajinách vyriešili podobné problémy vytvorením dvoch samostatných ministerstiev: jedného pre regionálne školstvo a druhého pre vysoké školy, vedu, výskum a inovácie. Nemali by sme k podobnému kroku pristúpiť aj u nás? Tu sú niektoré argumenty ZA a PROTI.

Argumenty ZA

  • Agenda ministerstva školstva je mimoriadne široká, takže minister nedokáže venovať všetkým oblastiam potrebnú pozornosť. Má síce k dispozícii tímy odborníkov, ale ak má robiť závažné rozhodnutia, musí byť o jednotlivých problémoch aj sám dostatočne informovaný. Pri takej širokej agende je to ťažko dosiahnuteľné.
  • V našich pomeroch je takmer nemožné nájsť človeka, ktorý by hlbšie rozumel problematike regionálneho školstva, a zároveň problematike vysokých škôl, vedy a výskumu. Sú to viacmenej oddelené svety a kto prichádza z jedného z nich, vie spravidla iba veľmi málo o tom druhom. Byť podpredsedom SAV nie je dostatočná kvalifikácia pre kompetentné rozhodovanie o základných školách.
  • Kým bude regionálne a vysoké školstvo „pod jednou strechou“, minister školstva bude vždy pochádzať z akademických či vedeckých kruhov. Je to dané tým, že slovenské školské prostredie je mimoriadne (až nezdravo!) hierarchické. Predstava, že by sa ministrom stal úspešný riaditeľ gymnázia a následne rokoval s rektorskou konferenciou, je asi pre mnohých nepriechodná. Na tento stav dlho­dobo dopláca regionálne školstvo a môže to byť aj jeden z dôvodov, prečo je v takom stave, v akom je.
  • Oddelenie agend do dvoch ministerstiev by zároveň umožnilo spojiť problematiku vysokých škôl s vedou,  výskumom, vývojom, inováciami, digitalizáciou a ďalšími oblasťami, s ktorými v dnešnom svete úzko súvisí.

Argumenty PROTI

  • Medzi regionálnym a vysokým školstvom by mala byť úzka spolupráca. Tá sa vždy nedarí ani v súčasnosti, hoci sú oba tieto segmenty vzdelávacieho systému riadené „z jednej budovy“.
    Hrozí, že pokiaľ by prešli do kompetencie dvoch rôznych ministerstiev, koordinácia a spolupráca by boli ešte náročnejšie.
  • Pri niektorých témach by po vytvorení dvoch ministerstiev mohli vznikať kompetenčné spory. Napr. otázky previazanosti vzdelávania s potrebami trhu práce sa týkajú rovnako stredných, ako aj vysokých škôl. Mnohé medzinárodné projekty (EÚ, OECD, UNESCO) pokrývajú súčasne sekundárne aj terciárne vzdelávanie a mohli by vznikať spory, ktorým z ministerstiev budú zastrešované.
  • Rozdelením ministerstva školstva na dve by narástol počet štátnych úradníkov a zvýšili by sa aj tak už vysoké náklady na správu štátu. Moderným trendom by naopak malo byť štátny aparát zoštíhľovať.
    (Ak by sa k rozdeleniu pristúpilo, počet pracovníkov oboch ministerstiev v súčte by nemal prekročiť počet pracovníkov súčasného ministerstva školstva, čo je asi 500 ľudí.)
  • Po rozdelení ministerstva na dve by vláda mala o jedného člena naviac. To si vyžaduje zvýšené finančné nároky na jeho obsluhu a ochranu. Zároveň sa so zvýšením počtu členov vo vláde môžu meniť „silové pomery“ v tomto orgáne, pomerné zastúpenie strán, môže sa sťažovať dosiahnutie konsenzu pri rozhodovaní a pod.

Jednotlivé argumenty nemusia vyjadrovať stanovisko redakcie.

Je rozumné spájať základné školy s gymnáziami a vytvárať tzv. spojené školy?

Malo by sa ministerstvo školstva rozdeliť na dve?
Share on facebook
Share on whatsapp
Share on twitter
Share on linkedin

Vyberte si rubriku