Každý bývalý minister školstva by potvrdil, že agenda tohto ministerstva je mimoriadne široká. Od materských škôl cez základné, stredné, vysoké až po vedu, výskum, mládež a šport. Minister tak niekedy v priebehu jedného dňa môže riešiť nedostatok materských škôl, slovné hodnotenie na I. stupni, osemročné gymnáziá, Testovanie 9, duálne vzdelávanie na SOŠ, plagiátorstvo na VŠ, financovanie akadémie vied a výstavbu nového futbalového štadióna. Vo viacerých európskych krajinách vyriešili podobné problémy vytvorením dvoch samostatných ministerstiev: jedného pre regionálne školstvo a druhého pre vysoké školy, vedu, výskum a inovácie. Nemali by sme k podobnému kroku pristúpiť aj u nás? Tu sú niektoré argumenty ZA a PROTI.
Argumenty ZA
- Agenda ministerstva školstva je mimoriadne široká, takže minister nedokáže venovať všetkým oblastiam potrebnú pozornosť. Má síce k dispozícii tímy odborníkov, ale ak má robiť závažné rozhodnutia, musí byť o jednotlivých problémoch aj sám dostatočne informovaný. Pri takej širokej agende je to ťažko dosiahnuteľné.
- V našich pomeroch je takmer nemožné nájsť človeka, ktorý by hlbšie rozumel problematike regionálneho školstva, a zároveň problematike vysokých škôl, vedy a výskumu. Sú to viacmenej oddelené svety a kto prichádza z jedného z nich, vie spravidla iba veľmi málo o tom druhom. Byť podpredsedom SAV nie je dostatočná kvalifikácia pre kompetentné rozhodovanie o základných školách.
- Kým bude regionálne a vysoké školstvo „pod jednou strechou“, minister školstva bude vždy pochádzať z akademických či vedeckých kruhov. Je to dané tým, že slovenské školské prostredie je mimoriadne (až nezdravo!) hierarchické. Predstava, že by sa ministrom stal úspešný riaditeľ gymnázia a následne rokoval s rektorskou konferenciou, je asi pre mnohých nepriechodná. Na tento stav dlhodobo dopláca regionálne školstvo a môže to byť aj jeden z dôvodov, prečo je v takom stave, v akom je.
- Oddelenie agend do dvoch ministerstiev by zároveň umožnilo spojiť problematiku vysokých škôl s vedou, výskumom, vývojom, inováciami, digitalizáciou a ďalšími oblasťami, s ktorými v dnešnom svete úzko súvisí.
Argumenty PROTI
- Medzi regionálnym a vysokým školstvom by mala byť úzka spolupráca. Tá sa vždy nedarí ani v súčasnosti, hoci sú oba tieto segmenty vzdelávacieho systému riadené „z jednej budovy“.
Hrozí, že pokiaľ by prešli do kompetencie dvoch rôznych ministerstiev, koordinácia a spolupráca by boli ešte náročnejšie. - Pri niektorých témach by po vytvorení dvoch ministerstiev mohli vznikať kompetenčné spory. Napr. otázky previazanosti vzdelávania s potrebami trhu práce sa týkajú rovnako stredných, ako aj vysokých škôl. Mnohé medzinárodné projekty (EÚ, OECD, UNESCO) pokrývajú súčasne sekundárne aj terciárne vzdelávanie a mohli by vznikať spory, ktorým z ministerstiev budú zastrešované.
- Rozdelením ministerstva školstva na dve by narástol počet štátnych úradníkov a zvýšili by sa aj tak už vysoké náklady na správu štátu. Moderným trendom by naopak malo byť štátny aparát zoštíhľovať.
(Ak by sa k rozdeleniu pristúpilo, počet pracovníkov oboch ministerstiev v súčte by nemal prekročiť počet pracovníkov súčasného ministerstva školstva, čo je asi 500 ľudí.) - Po rozdelení ministerstva na dve by vláda mala o jedného člena naviac. To si vyžaduje zvýšené finančné nároky na jeho obsluhu a ochranu. Zároveň sa so zvýšením počtu členov vo vláde môžu meniť „silové pomery“ v tomto orgáne, pomerné zastúpenie strán, môže sa sťažovať dosiahnutie konsenzu pri rozhodovaní a pod.
Jednotlivé argumenty nemusia vyjadrovať stanovisko redakcie.
Je rozumné spájať základné školy s gymnáziami a vytvárať tzv. spojené školy?