Spätná väzba neláme väzy – tak v čom to väzí?

Kto chce byť učiteľom, musí sa naučiť poskytovať spätnú väzbu. A kto chce byť dobrým učiteľom, musí sa ju naučiť aj prijímať. Žiaľ, mnohým učiteľom to robí problém. A nielen učiteľom. Jedna moja známa Američanka, ktorá už vyše 20 rokov žije na Slovensku, nedávno v istej diskusii poznamenala, že Slováci nemajú kultúru spätnej väzby. Nevieme ju dávať a nevieme ju prijímať. Mnohí ju vnímame ako kritiku, dokonca často ako neoprávnenú kritiku, ako útok na svoju osobu, na svoju profesionalitu či na svoj status. A nevieme na ňu reagovať. Naše reakcie sú neraz prehnane emocionálne a spravidla prechádzajú do obrany, odmietania či protiútoku. Prekáža nám nielen to, čo nám je komunikované ako spätná väzba, ale často aj to, kto nám to hovorí. To druhé je problém najmä v silno hierarchických komunitách, kde hrá významnú rolu tzv. rank jednotlivých osôb. Týka sa to mnohých profesných komunít ako právnici, lekári a, žiaľ, aj učitelia. („Nech sa páči, pán docent! Až po vás, pán profesor!“). Keď má učiteľ dostať spätnú väzbu od niekoho s vyšším rankom (riaditeľ školy, inšpektorka), vyvoláva to v ňom neraz strach až stres. (Aj moje ohlásené návštevy na hodinách už boli príčinou ťažkých nevoľností a zdravotných problémov, a to som neprichádzal ani ako riaditeľ školy, ani ako inšpektor). A keď chce dať učiteľovi spätnú väzbu kolega zo zborovne, môže to tiež vyvolávať nepríjemné pocity: akým právom mi chce hovoriť do toho, ako učím? Veď je to môj kolega, sme tu rovnako dlho!

Zmeniť kultúru Slovákov nebude také ľahké, ale mohli by sme skúsiť aspoň zlepšiť kultúru našich škôl, pokiaľ ide o poskytovanie a prijímanie spätnej väzby. Ako na to?

Keby bolo spätnej väzby viac, stala by sa bežnou súčasťou chodu školy, všetci by si na ňu zvykli a strach by opadol. Hospitácie by preto mali byť v škole, takpovediac, na dennom poriadku. Jednak zo strany vedenia školy, jednak medzi kolegami navzájom. V druhom prípade by malo ísť o tzv. priateľské hospitácie, ktorých hlavným cieľom ani nemusí byť poskytovanie spätnej väzby, ale inšpirácia pre hospitujúceho. („Rád by som sa inšpiroval tým, ako učíš, a keď budeš chcieť, môžem ti povedať aj svoj názor na to, čo som videl.

Druhou podmienkou na odstránenie či zmiernenie strachu je, aby spätná väzba nebola iba hodnotiaca a iba kritická. Poskytovať spätnú väzbu neznamená upozorňovať na chyby. A do tretice: spätná väzba nesmie byť pre učiteľa predzvesťou niečoho zlého. Škola musí byť bezpečným prostredím nielen pre žiakov, ale aj pre učiteľov a poskytovanie spätnej väzby nesmie tento pocit bezpečia narúšať.

Páčil sa vám tento text? Teším sa na spätnú väzbu!

Spätná väzba neláme väzy – tak v čom to väzí?

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top