Čo budú deti potrebovať v živote, ktorý sa exponenciálne mení a ako ich pripravovať? Učitelia často hľadajú odpovede na podobné otázky, aby sa zmysluplne pripravili na výučbu v triedach. Zvykli si, že ministerstvo nerieši ich bežné starosti.
Aby žiaci zvládli prípravu na život v stále meniacom sa prostredí a aby vzdelávanie bolo ich trvalou súčasťou, je potrebné vo vzdelávaní aplikovať aktuálne výzvy. Potrebné zručnosti sú v súčasnosti označované ako 4C: spolupráca, kritické myslenie, komunikácia a kreativita.
Bádanie, hľadanie riešenia problémov a tvorenie sú aktivity, ktoré prebúdzajú a rozvíjajú kreativitu. Kreativita je zručnosť so schopnosťou riešenia problémov. Je to moment, v ktorom sa mení myslenie. Skutočné vzdelávanie vzniká vtedy, ak žiaci tvoria. Samotné učenie je nutné zamerať na študenta, ktorý by mal byť pripravený prevziať zodpovednosť za svoje vzdelávanie a má byť kompetentný k tvorbe.
Dôležité je, čo vytvoria z toho, čo sa učia
Zbieranie informácií, triedenie, spracovanie, skúmanie, pretváranie na poznatky a vyhodnotenie sú činnosti, ktoré si žiak potrebuje osvojiť. Objavovanie vlastných talentov žiakov zohráva významnú úlohu, posilňovanie silných stránok a ich využitie pri tvorbe nových riešení je zmysluplné v bežnej učiteľskej praxi.
Praktické a prepojené vzdelávanie založené na skúsenostiach a zážitku žiakov upúta a škola ich začne baviť.
Posledné prieskumy vyhodnocujú nedostatočnú dejinnú znalosť mladých ľudí. Súčasná generácia často stráca kontinuitu historických udalostí. Učebnicové informácie nespĺňajú potrebnú znalosť a zdá sa, že mladá generácia nejaví záujem o minulosť vlastného národa.
Študenti dejiny nemusia, nerozumejú im, sú im veľmi vzdialené a celé sa im to zlieva.
Ako porozumieť obdobiu, ktoré nezažili?
Tretiaci na odbornej škole prijali a riešili výzvu ako v tíme pripraviť uveriteľné zhmotnenie udalostí v novembri 1989 pre všetkých vrstovníkov v škole.
Nasledovalo množstvo nápadov, rozdeľovania úloh, zháňania materiálov, oslovenia priamych účastníkov. Každý je v niečom dobrý, a to spôsobilo prirodzené rozdelenie rolí medzi sebou skutočne podľa talentu. Výsledkom sa stalo zaujímavé podujatie, ktoré si študenti vymysleli, vytvorili a realizovali pre všetkých študentov v škole. Odznelo nielen literárno-dramatické pásmo slova a hudby, ale miestnosť bola plná dobových predmetov (magnetofón, platne, premietačka, mince). Nechýbala ideologická literatúra (Leninove spisy, Poučenie z krízového vývoja) a dokonca figurína v autentickej bunde z novembra 1989 so študentským srdiečkom.
Najvzácnejšie boli fotografie z priebehu novembrových udalostí v našom meste. Rozprávanie priamych účastníkom bolo autentickým svedectvom o živote v totalitnom režime.
A aká je spätná väzba študentov?
„Priblížili sme spolužiakom, čo sa udialo.“ „Pochopila som viac dejiny mojej krajiny.“ „Už viem, že sloboda nie je samozrejmosťou.“ „Obohatili sme sa navzájom a pracovali sme ako tím.“ „Som vďačná, že som sa naučila niečo nové. Bola to dobrá príležitosť.“
Výroky študentov sú odpoveďou, ako kreatívna výučba o dejinnej udalosti priniesla požadovaný cieľ: pripomenúť si výročie, ktoré prinieslo do životov ľudí na Slovensku slobodu. Kreativita je cesta ako tvoriť vzdelávanie pre študentov 21. storočia.