Inšpirácia pre učiteľov dejepisu
Hodinu sme začali pesničkou Lucy in the sky with diamonds od Beatles, lebo vraj hrala aj antropológom v roku 1974, keď objavili v etiópskom Hadare kostru najstaršieho australopiteka, ktorá dostala meno Lucy. Tak sme sa naladili na pravek. Potom sme si vysvetlili pravidlá práce, úlohy, stanovištia
a začali sme. 26 detí.
Prvá skupinka sa hneď rozbehla k stene, aby na nej zvečnili svoje praveké maľby. Druhá sa dala na modelovanie vlastných venuší a poznávaniu tých ozajstných. Iné deti mali chuť začať s textom, a tak sa začítali do listu od archeológa Franka pre svoju ženu, v ktorom opísal nielen spôsob života v praveku, ale vysvetlil jej, čo je to zemľanka, ako sa lovili mamuty a ako to bolo s ohňom a deľbou práce. Získané vedomosti si zapísali do svojich vlastných pracovných listov. Každý žiak sa popasoval aj so slovom antropogenéza a tým, ako v praxi ľudský vývoj vyzeral.
Keď učiteľka neučí
Na druhom konci triedy si iné skupinky čítali novinový článok o medvedici lekárskej a dryádke v rezervácii Baba pri Svite a ilustrovali si vlastný praveký herbár. Iné deti zas obdivovali a porovnávali praveké živočíchy s tými dnešnými a robili si záznamy. A keďže k životu patrí aj smrť, deti mali za úlohu pozrieť sa aj do hrobu pravekého človeka a dešifrovať, s čím a prečo ho vypravili na onen svet.
A čo som robila ja? Nič! Teda skoro nič, občas som niekoho usmernila, niekomu pripomenula pravidlá, iného povzbudila či pochválila a na záver sme si prácu spoločne zhodnotili. Učili sa deti a sledovala nás pritom aj pani riaditeľka, ktorú sme pozvali na návštevu.
Daltonský dejepis je môj celoročný mikroprojekt v rámci Komenského inštitútu a keď všetko vyjde tak, ako má, na konci roka by mal vzniknúť aj jeden krásny súbor pre dejepisárov so všetkými podkladmi.