Na druhom brehu

Koordinátorka Zelenej školy hodnotí svoje prvé učiteľské skúsenosti

V roku 2009 som sa stala súčasťou programu Zelená škola. Za päť rokov sa mi stal tento program prácou, koníčkom, ba až nezdravou závislosťou, ľudia a školy okolo neho rodinou, priateľmi a kolegami. 

Chcem počúvať

Od januára 2013 mám tú veľkú česť program celoslovensky viesť. Stále častejšie som však počúvala: „Vôbec neberiete do úvahy, ako to na škole naozaj chodí.“ „Koľko rokov ste učili? Ani jeden. Čo už len o tom môžete vedieť?“ „To sa v škole nedá vôbec zrealizovať.“ A tak som sa rozhodla pozrieť na program z druhého brehu. Oslovila som jednu základnú školu vo Zvolene s tým, či by som si mohla prejsť celým procesom spolu s nimi. Od kolégia cez tvorbu akčného plánu až po záverečné hodnotenie. Súhlasili. A tak som sa stala asistentkou koordinátorky Zelenej školy a učiteľkou environmentálnej výchovy v piatom ročníku. 

Premenlivé počasie

Nadšenie je jedna z vecí, ktorá mi naozaj nechýba. V škole som ale zistila, čo je to presné riadenie sa časom a „počasím“ v triede. Určite to poznáte aj vy – stopercentná príprava na hodinu, krásna aktivitka, všetko dokonalé. A zrazu prídete do triedy, ktorá je úplne mimo a dnes z toho nič nebude. Ja sama som si to nazvala počasím v triede. Nikdy totiž neviete, aké bude.

Vo svojom najhlbšom vnútri sa považujem za dobrú lektorku. Mám pocit, že ma ľudia na kurzoch majú radi a viem im podať informáciu zaujímavým spôsobom. Baví ma byť lektorkou. Za rok učenia v škole som zistila, že nie som až takou dobrou učiteľkou. Ale aspoň som niečo naučila samu seba. Aké ťažké je udržať pozornosť žiakov, aké náročné je robiť projekt, pokiaľ máte chystať vianočnú besiedku, ako málo času poskytuje škola.

Participácia v praxi

Program Zelená škola je založený na participácii, spolupráci všetkých zložiek školy. Ja sama som sa snažila na našich kurzoch školám aspoň desaťkrát vysvetliť, aké je dôležité, aby žiaci boli sami zodpovední za niektoré úlohy v ich pláne. U nás v škole som pochopila, aké je to ťažké, hneď pri prvej úlohe. 

S tímom sme sa dohodli, že do konca novembra spravia nástenku Zelenej školy. Veľmi pekná a vcelku jednoduchá úloha. Mali na to tri týždne. Každý týždeň som chodila do školy a sledovala tú prázdnu nástenku. Po dvoch týždňoch mi kolegyňa hovorí: „Miri, ale tak mohli by sme tú nástenku spraviť. Pozri, ako to vyzerá.“ Oslovila som tím, že čo s tou nástenkou. Škrelo ma, že je tá nástenka už tri týždne prázdna a vedela som, že keby sme to my dve chytili do rúk, tak to máme za 20 minút hotové. A čo sa nakoniec stalo? Baby naozaj tú nástenku spravili. A je úžasná! A čo som zistila ja? Že participácia je na dlhé lakte, ale stojí za to. 

Dojatie

Na Deň Zeme sme skoro tri týždne chystali spoločne s tímom Zelenej školy, čo bolo asi pätnásť žiakov, jedna učiteľka a ja, stanovištia pre celú školu. Akcia by dopadla úplne dokonale, keby ako posledná skupina neprišli na stanovište ôsmaci, postrach školy. Trieda plná hokejistov je veľa aj na koňa. 

Asi po desiatich minútach za mnou príde kolegyňa: „Mirka, čo to máte za organizáciu? Moji ôsmaci prišli k stanovišťu, nič tam nemuseli robiť a dostali pečiatku za účasť. Čo to tu máte?“ Viete si predstaviť, že ma skoro porantalo. Prišla som za chalanmi, ktorí mali stanovište na starosti: „Tak to vám teda pekne ďakujem. Viete si predstaviť, aký môžem mať problém, že som vás vytiahla z vyučovania na celý deň a vy sa tu len poflakujete?“ Priznávam, moje správanie nebolo na sto percent profesionálne, ale prišlo mi veľmi ľúto, že takto pokazili dobrý dojem z akcie. Po jej skončení za mnou chlapci prišli, či so mnou môžu hovoriť. Podotýkam, že mali 13 – 14 rokov a boli vyšší ako ja. „Mirka, chceli by sme sa ti ospravedlniť za naše správanie. Bola si k nám fér a mrzí nás, že my k tebe nie.“ Potlačila som slzu dojatia a dodala som, že si vážim ich ospravedlnenie a sme v pohode. Vtedy som pochopila, prečo mal tento rok v škole význam. 

Chcela som získať skúsenosť, aké to je byť učiteľkou a pritom stále robiť prácu, ktorú milujem. Chcela som prejsť všetkými siedmimi krokmi programu Zelená škola, aby som pochopila, čo to reálne znamená, keď sa robí v škole. Chcela som pochopiť, ale ponechať si nadhľad. Hádam sa mi to aspoň trochu podarilo.

Miroslava PILÁRIKOVÁ, CEEV Živica

Na druhom brehu

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top