Po dlhšej prestávke sa opäť spolu pozrieme do jednej slovenskej školy. Vybral som tri veci (z mnohých), ktoré sa mi veľmi páčili a tri, kde by som odporúčal zlepšenie.
+ Pracovné kútiky na chodbách
Mnohokrát som v tejto rubrike písal o tom, že školské chodby by nemali byť využívané iba na presuny žiakov cez prestávky. Na fotografii 1 je výborný spôsob, ako umožniť žiakom na chodbe napríklad samoštúdium. Napravo vidno presklenú stenu učebne s portrétom Steva Jobsa na zadnej stene. Táto časť školy patrí k tomu najlepšiemu, čo som na Slovensku videl.
+ Relaxačné zóny v triedach
Je dobré, keď je v každej triede aj nejaká relaxačná zóna, v ktorej si žiaci môžu cez prestávky trochu oddýchnuť od sedenia na nepohodlných školských stoličkách. Na tejto škole vyriešili relaxačné zóny originálne – využili drevené palety, ktoré umiestnili do zadnej časti tried. Je to finančne nenáročné riešenie a žiakom pritom môže byť sympatickejšie ako nejaké drahé sedacie súpravy. Bol som sa pozrieť aj na vyučovaní a na niektorých hodinách žiaci využívali tento priestor aj počas hodiny. Napríklad tak, že si posadali na palety a sledovali prezentáciu spolužiakov.
+ Altánok na školskom dvore
Viaceré slovenské školy už prišli na to, že je praktické postaviť si na školskom dvore altánok (alebo hneď niekoľko altánkov). Pokiaľ v ňom vhodne vyriešite možnosť sedenia a pridáte aj nejaké stoly, získate ideálnu učebňu na čerstvom vzduchu, v ktorej sú žiaci chránení pred slnkom i dažďom. Na súkromnej waldorfskej ZŠ v Bratislave som videl, ako sa v podobnom altánku uskutočnila hodina matematiky.
– Relaxačné zóny by mali byť útulné
Na viacerých chodbách sa nachádzajú sedacie kútiky či relaxačné zóny, za čo si škola zaslúži pochvalu. Niektoré z nich (ako tá na snímke 4), sú však trochu strohé, chladné a neútulné. Pomohli by napríklad záclony na oknách, nejaký kvet, konferenčný stolík, prípadne ďalšie kreslo, aby žiaci mohli sedieť oproti sebe. Útulnosti príliš nenahráva, keď je priestor príliš veľký a otvorený (je to aj tento prípad). V takých situáciách môže pomôcť oddelenie relaxačného kútika vhodným kusom nábytku (napr. knižnicou), paravanom alebo aspoň stojanom s nástenkou.
– Diabol je ukrytý v detailoch
„Čudo“ na obrázku 5 sa nachádza v telocvični vo výške asi 2 metre nad zemou, všetkým na očiach. Možno dostalo zásah ťažkou basketbalovou loptou a odniesli to lamely. Také niečo sa samozrejme môže stať. Nemalo by to tak však zostať dlhšie ako niekoľko dní. Presne takéto zdanlivé detaily a maličkosti môžu vyvolávať dojem zanedbanosti, ľahostajnosti, nedostatku finančných prostriedkov a výrazne tak ovplyvňovať image školy. Pritom oprava nemusí byť ani príliš náročná, ani drahá. Nesmieme dopustiť, aby sme si na podobné maličkosti v prostredí školy zvykli ako na niečo normálne. K tomu je potrebné, aby sme ich vôbec videli a vnímali. (Skúste sa niekedy prejsť po vašej škole a hľadať podobné „zátišia“.)
– Nie sme v Bronxe!
Rôzne tagy či graffiti rozhodne nepatria na školský múr či plot, osobitne nie zo strany hlavného vchodu. Treba proti nim bojovať aj za cenu, že by sme ich zatierali dvakrát týždenne. Mimochodom, to je presne cesta, ako sprejerov znechutiť a odradiť od ďalšej aktivity. Overil to napríklad Rudolf Giuliani – bývalý starosta New Yorku.