Na základnej škole je dôležité učiť zručnosti

Martina Nociarová učí biológiu, fyziku a chémiu na ZŠ Fándlyho v Pezinku. Do pilotáže koncepcie vyučovania prírodných vied ExpEdícia skús, skúmaj, spoznaj je zapojená už tretí rok. V rozhovore o tom, kedy si deti dlhšie pamätajú, čo sa naučia, a prečo by sa už nevrátila späť k frontálnemu vyučovaniu, ju vyspovedala Lucia BOROVSKÁ.

Kedy si mala naposledy čistú radosť z hodiny?

Predvčerom som siedmakom na chémii pripravila po uzavretí tematického celku praktické testovanie. Každý z triedy si vylosoval iný výskumný problém zo života. Napríklad Si výrobca cukríkov a chceš ich vyrábať v bio kvalite. Ako by si zistil, aké farbivá sa v skrývajú v ovocnej šťave, ktoré by si použil na výrobu biofarbív? Ich úlohou bolo navrhnúť vhodnú metódu a zrealizovať ju. Neboli v strese, lebo vedeli, že keď sa im to nepodarí, môžu neúspešný pokus zdôvodniť a navrhnúť zmenu. Bol to super pocit sledovať, ako každý pracoval na inom probléme a vyzerali, že vedia, čo majú robiť. (smiech) Toto dokázali po prvom polroku chémie. Cez prestávku to potom vášnivo rozoberali.

V pilotáži projektu ExpEdícia si už tri roky. Čo ti priniesla táto spolupráca? 

Na začiatku som neverila, čo všetko môžem nechať úplne na deti a zvládnu to. Prvý rok som mala pocit, že im tému musím dovysvetľovať ešte normálne, lebo takto to nemajú šancu pochopiť. To som však nestíhala a bola som nútená spoľahnúť sa len na túto metódu. Zrazu som videla, že zvládajú prácu s náročnejšími pomôckami a prichádzajú na mnohé veci samy. Po roku práce vidím viditeľný progres. 

Ako sa prejavuje?

Nielenže si pamätajú témy, ktorým sme sa venovali, ale vedia ich aj použiť v nových kontextoch. Na chémii nemajú problém nadviazať na súvislosti z biológie či fyziky. Napríklad keď sme riešili kapilaritu vo fyzike, v biológii ju našli v rámci objavovania rastlín. 

Deti teda samostatnú prácu zvládajú, znamená to pre teba menej práce?  

Naopak. Prvý rok bol náročný, zvlášť keď som sa mala pripraviť na tri hodiny v troch predmetoch v jeden deň. Na jednu som potrebovala nakúpiť broky, na druhú zháňať v jedálni tridsať rovnakých prázdnych krabíc od mlieka. Chce to viac plánovania dopredu. Ďalšie roky to už išlo oveľa lepšie. Najväčší posun však vnímam u seba, ja som sa musela zmeniť. 

Ako? 

Študovala som analytickú chémiu ako vedecký, nie učiteľský odbor. Zážitok z učenia som mala teda len z vlastnej skúsenosti z detstva. Normálne bolo, že učiteľ stojí a diktuje poznámky. Takto to volajú aj moji starší žiaci, ktorí nemajú vo všetkých predmetoch ExpEdíciu a nešli podľa tejto koncepcie od piateho ročníka. Občas sa na mňa obrátia, či by som im to pre zmenu nemohla len tak normálne, klasicky povedať, lebo sa im vraj nechce rozmýšľať. Je pre nich jednoduchšie opísať si hotové informácie z tabule. No keď sa človek prepne do módu, že neponúkne žiakom všetko ako na tanieri a nechá ich objavovať, cesta späť už nie je možná.

Ako vnímaš vzťah medzi hĺbkou porozumenia poznatkov, ich trvácnosťou v hlavách detí a rozvojom prírodovedných spôsobilostí? Dajú sa tieto roviny oddeliť? 

Zo začiatku som si myslela, že áno. Dám im aktivitu, oni nadobudnú spôsobilosti a potom im našúpem teóriu, kde majú veľa pojmov, ktoré aktivita nezachytila. Mali by sa k tomu predsa naučiť ďalších dvanásť vecí a tu vidia len dve. Potom som však zistila, že tie dve si skutočne zapamätajú a o tých dvanástich ani nevedia, k čomu by ich priradili. Keď mám pocit, že je toho málo, pridám im ešte dva pojmy, ale je dôležité, aby to bolo spôsobom, ktorým na to prídu sami. Len tak porozumejú podstate a mám odsledované, že takto sa im ľahšie pamätajú aj odborné pojmy. Oddeliť sa to určite nedá, nemajú si potom prečo zapamätať nové poznatky. Teraz viem, že si skutočne zapamätajú a porozumejú len tomu, na čo prišli samy – vlastným objavovaním. Oddeliť sa to určite nedá.

A stojí to čas. Nie každý má odvahu pustiť sa so žiakmi do hĺbky a pustiť predstavu celej poznatkovej šírky.

Mám čerstvý dôkaz, že to funguje. (smiech) Ôsmakovi, ktorý písal dodatočne test, som dala omylom šiestacky. V tichosti ho vypracoval. Chlapec je integrovaný s poruchami učenia a test spravil na jednotku! Po dvoch rokoch od preberaných tém na fyzike. Na základnej škole som bola tiež žiačka s poruchami učenia. Veľa základných vecí som pochopila až oveľa neskôr. Preto aj k svojim žiakom pristupujem, akoby mali všetci problém. Snažím sa prepájať im učivo s tým, čo už poznajú.

Keď sme pri téme detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, aký priestor im poskytujú konštruktivisticky a výskumne ladené hodiny?

Odpoviem z opačnej strany. Testovanie detí so špeciálnymi potrebami má v klasickom systéme svoje predpisy, písomky musia mať formou doplňovania, spájania pojmov a definícií do dvojíc, žiadne otvorené otázky a už vôbec nie úlohy typu navrhni metódu. V rámci ExpEdície sa mi ukazuje, že paradoxne im po roku či dvoch takéhoto vyučovania vyhovuje aj viac otvorený typ testovania. Vedia, že nie sú ničím limitovaní. Takýto žiak nemá problém napríklad nakresliť svoju odpoveď do schémy, keď ju nevie dobre sformulovať. Keď deti nemajú striktne danú cestu, navrhujú aj iné metódy, kombinujú rôzne riešenia a baví ich to. 

Čo s tým, keď experiment v niektorej skupine žiakov nevyjde? 

Ak skončíme pri závere, ktorý je nesprávny, musia vymyslieť iný postup. Pridám ďalšiu hodinu, čo je časovo náročné. No stále viac chápem, že sme na základnej škole a je podstatné naučiť deti skôr zručnosti ako nejaký sumár pojmov, ktoré zabudnú. 

A baví ich to?

Jasné! Je to ich vlastný návrh a  ideme ho overiť. Prinesú si aj pomôcky z domu. V niektorých triedach sa vedia žiaci rýchlo dostať do súťažného módu a porovnávajú sa. Tam sa učím pracovať s ich občasným sklamaním na konci. Opýtam sa ich, kto si najviac dnes odnesie z tejto hodiny. Povedia, že Lucka, lebo spravila chybu. A pre Lucku je to v tom momente odmena. Spraviť chybu je predsa normálne.

Žiacke diskusie prinášajú veľa dobrých podnetov, na ktoré sa ako učiteľka nevieš vopred pripraviť. Čo ti pomáha flexibilne a konštruktívne s nimi pracovať?

Je mi jasné, že pokiaľ si nebudem o týchto témach čítať a vzdelávať sa, bude ťažké mojim žiakom stíhať (smiech). Nebola by som schopná napríklad odsledovať ich mylné predstavy, pretože možno si ich nesiem v hlave aj ja. Neprekáža mi, keď sú deti múdrejšie, len by mi bolo ľúto, keby som nevedela vstúpiť do rozhovorov o veciach, ktoré ich zaujímajú. S mojimi štyrmi deťmi chodím do knižnice do sekcie s odbornou literatúrou pre deti a mládež a tam hľadáme, čo im je blízke. Keď to zafunguje u nich, prinesiem to aj do školy.

Dramatizáciu fungovania bimetalického teplomera na školení učiteľov fyziky

Skúsili ste aj filmy s prírodovedným presahom?

Samozrejme! S ôsmakmi sme si pozreli na fyzike jeden diel seriálu Génius o Albertovi Einsteinovi z produkcie National Geographic. To ich veľmi zaujalo! Nie je iba o živote a osobnosti Einsteina, stretnú tam aj veľa iných vedcov z toho obdobia, napríklad manželov Curieovcov. Seriál je výborný aj v kontexte dejepisu.

Sú deti vďaka takto ladenému poznávaniu citlivejšie voči prírode?

Určite áno. Keď modelujeme skleníkový efekt v chémii a skúmajú vlastnú uhlíkovú stopu, veľmi ich to zaskočí. Zrazu mi hovoria, čo prestali robiť. Dokonca mi píšu rodičia, ako deti kontrolujú doma koše, či dobre separujú odpad. Keď sme na biológii pozorovali živé žížiavky, deti v skupinách komentovali: „Aby sme im neublížili!“ Vnímam, že sa na týchto hodinách učia aj citlivosti voči sebe navzájom – niekto potrebuje pomoc, neposmievam sa mu, naopak, beriem to ako výzvu pomôcť.

ExpEdícia skús, skúmaj, spoznaj

Cieľom projektu je pomôcť učiteľom na druhom stupni ZŠ porozumieť princípom rozvoja komplexnej prírodovednej gramotnosti a s pomocou učebných materiálov, ktoré vyvíjame, tomu prispôsobiť svoj prístup k žiakom a charakter vyučovania. Koncepciu vzdelávania rozvíja nezisková organizácia Indícia v spolupráci s odborníkmi z troch univerzít a neziskovej organizácie Daphné – Inštitút aplikovanej ekológie. Dôraz je na aktívnom objavovaní žiakmi v kontexte prirodzených medzipredmetových presahov. Žiaci poznávajú prírodu v súvislostiach, pričom si systematicky rozvíjajú spôsobilosti vedeckej práce, vedecké myslenie, postoje a schopnosť spolupracovať v tíme, ktoré sú dôležité aj v bežnom živote. ExpEdíciu na biológii, geografii, fyzike a chémii overujeme v spolupráci s trinástimi pilotnými školami. Viac na www.indicia.sk. 

Na základnej škole je dôležité učiť zručnosti

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top