Učenie cez okno

Zavreli nám školu. V zborovni sme sa lúčili a ja som si obzeral starších kolegov a rozmýšľal, či ich ešte uvidím. Aj oni si ma akosi zvláštne obzerali, zrejme rozmýšľali rovnako. Nie, takto to nebolo, obzeral som si starších kolegov a rozmýšľal, čo si počnú s tým online učením, čo sme dostali príkazom. Nerozdali nám žiadne počítače, nezaplatili za internet. Ak by učitelia stavali diaľnice, tak by si každé ráno dovliekli do roboty z domu asfalt, aby mohli robiť a považovali by to za normálne. Ostatní si ma obzerali, lebo zúrivosť, ktorá ma ovládla, si so mnou robila, čo chcela. Trochu som tresol po stole a trochu aj kričal. Online učenie – dobre vedia, že oslabených jedincov začne kosiť korona, to na tie chúďatá deti vypustíme hordu premotivovaných učiteľov, ktorí sa teraz rozhodnú, že preberú učivo na najbližšie dva roky? A keď sa budú rodičia sťažovať, tak im odpíšeme, že si konečne môžu začať vážiť prácu učiteľov.

Pochytila ma hrôza z toho, ako vlastne budem učiť ja sám. Online učebnice nie sú. Použiteľných materiálov je takisto nedostatok. Čo ja vlastne budem robiť? Ak teraz žiakom nasekám domáce úlohy, tak sa potom zbláznim, keď ich budem musieť opravovať. Keď im dám písomku s jednoslovnou odpoveďou, poľahky si to medzi sebou skopírujú a ja budem mať odrazu samých jednotkárov. Učiteľské peklo existuje, vstúpil som do neho. 

Celú noc som nespal, len aby som to vymyslel tak, aby som sa nezodral prácou. Nespal som navyše aj preto, že nám zmizla ministerka. Čo ak sa jej stalo niečo zlé, neexistuje aj nejaká ministerská inšpekcia, ktorá sa jej teraz chystá na hospitáciu? Nadránom som zaspal, takže som aj zaspal do školy, no to je teraz premiérsky moderné, navyše ja som zaspať do školy ani nemohol, to sa predsa nedalo, takže som potom spal ďalej, lebo som vlastne nič nevymyslel. Pozrel som si, čo zadali žiakom kolegovia a rozhodol som sa, že nebudem podporovať žiadne prepisovanie. Potom sa mi to rozležalo v hlave, čo keby som im dal prepisovať nejaké dielo, trebárs Mor? To by bolo aktuálne a pre mňa pracovne nie príliš namáhavé. No museli by to písať rukou, lebo inak by si to skopírovali a domáhali sa známok a ďalšieho prepisovania. V zúfalstve som nakoniec zadal úlohu, aby sa povinne pozerali z okna a napísali, čo tam vidia. Pri piatich triedach za deň, v ktorých je zhruba 25 žiakov, dostanem 125 odpovedí, ak sa každej z nich budem venovať 5 minút, vychádza mi to na 600 minút práce, čo je 10 hodín, a zas budem ten snaživý učiteľ, ktorý čosi zadarmo nadrába. Upravil som teda zadanie, aby sa žiaci pozerali z okna a škrtol, aby si zapísali, čo vidia. Toto nebudem musieť vyhodnocovať, takže razom som si ušetril 600 minút. 

Konečne som bol so sebou spokojný. Online učenie zvládnu len naozajstní profíci. Aj som si žiakov pri tej svojej domácej úlohe predstavoval, aj ten najlenivejší žiak ju musí splniť, keďže z okna sa pozrie každý. Mám istotu, že domáca úloha bude splnená. Nasledoval rozčúlený telefonát zástupkyne, ktorá sa ma spýtala, čo svojou domácou úlohou sledujem, mám predsa žiakov niečo naučiť. Nebol som pripravený brániť sa. Mojou úlohou je predsa žiakom zaplniť čas, to si ozaj myslí, že žiaci sa teraz budú sami učiť po nociach rozdiely medzi akostnými a vzťahovými prídavnými menami? Všetci predsa žijeme v strachu. Čo sa stalo s ministerkou? Čo si bez nej počneme? Ak sa budú všetci moji žiaci dívať z okna, možno ju niektorý zahliadne a budeme ju môcť zachrániť. Túto skrytú úlohu úlohy som zástupkyni nestihol vysvetliť, mám vraj učiť normálne. „Normálne alebo online?“ položil som už otázku len sám sebe. 

Na druhý deň mi volala mama mojej žiačky, bola nadšená z mojej úlohy, poriadne sa nadrela, kým dcére spravila všetky úlohy z iných predmetov, a potom prišla na tú moju. Spoločne sa dívali z okna a vtedy pochopila, že nemôže žiť život za dcéru, normálne sa o tom s dcérou začala rozprávať a posunuli sa ďalej. Som vraj výnimočný učiteľ, ktorý dokáže meniť životy.

Potom nasledovala katastrofa. Breznický, typický žiak snaživec, spravil nadprácu. Vraj si okno aj otvoril a za oknom bola jar, tak mi ju pekne opísal do slohu. Akostnými a vzťahovými prídavnými menami nešetril. Zaskočil tým aj mňa, šiel som k oknu a ozaj tam bola jar, akoby odmietala ľudské trápenie, prišla si a na rozdiel od Breznického za to nechcela žiadnu známku. To sa to teda pekne začína, musel som zobrať do ruky červené pero a opravovať. 

Šiel som na internet po rozumy od ostatných učiteľov. Oprava slohu ma zmohla, ak to bude takto pokračovať ďalej, leta sa už nedožijem, lebo ma zadlávia elektronické žiacke práce. Na internete bolo množstvo úžasných učiteľov, ktorí celé dni nerobia nič iné, len sa venujú svojim žiakom a trápia sa tým, ako ich pripravia do života. Už som to chcel zavrieť, keď som si všimol, že niekto tam písal o mojej úlohe. Vraj zachránila ľudský život. Ministerka, pomyslel som si. Nebolo to tak, žiak vraj plnil dôsledne domácu úlohu a pozeral sa z okna. Uvidel tam dôchodcu, ktorý sa pod ťarchou nákupu zosypal na zem, okamžite mu utekal na pomoc, záchranári skonštatovali, že mu naozaj zachránil život svojou rýchlou reakciou. Infarkt z nedostatku dezinfekcie a toaletného papiera nie je nič neobvyklé. Dôchodca mal šťastie, ak by ho uvidel Breznický, opísal by ho vo svojom malebnom slohu, obložil prídavnými menami, no von z bytu by nevyšiel, lebo zákaz je zákaz. 

Na druhý deň sa moja úloha stala virálnou, celé rodiny sa fotili pred oknami a písali dojemné statusy, ako ich choroba a škola konečne spojila a spravila z nich rodinu. Vraj sa začalo používať spojenie filozofia okna. Sme síce zatvorení, no pri okne sa môžeme slobodne zamyslieť nad vlastným životom a premyslieť si novú cestu, na ktorú sa vydáme. Celé ľudstvo by to tak teraz malo spraviť. Toľkí ľudia sa dívali z okna, no nikto z nich neuvidel ministerku. Začal som rozumieť aj rozčúleniu zástupkyne, aby som zadal nejakú normálnu úlohu. Ona to tušila vopred, hneď som si o nej poopravil mienku. 

A potom som si našiel mailovú správu – som nominovaný na ocenenie Učiteľ Slovenska 2020. Šiel som k oknu, aby som videl, čo na ňom vidia ostatní, a vtedy som to uvidel aj ja. Zobral som teda handru a pustil sa do umývania.

Učenie cez okno
Share on facebook
Share on whatsapp
Share on twitter
Share on linkedin

Vyberte si rubriku