Milí priatelia, kto je Učiteľ? Roky som sa motal v školách. Základná, stredná, vysoká a doktorát. Titulov mám ako schudobnený šľachtic po rozpade monarchie. Som magister, ktorý by v lekárni bol na smiech, a doktor, ktorý nevie liečiť. Som totiž filológ. Moja mama je učiteľkou. Od detstva som bol v kabinetoch a zborovniach. Pričuchol som k bustám Komenského, Palackého, Štúra, ba aj Lenina. Zažil som šviháckeho „makarenka“, aj láskavú trpezlivosť vysvetľujúcich starešinov. Miloval som koniec školského roka a veľkú prestávku, hlavne v pondelok, lebo som mal desiatu s rezňom od nedele. Poznám učiteľov, ktorí by za svoje povolanie dali život. Zažil som ich, keď sa tešili z víťazstiev svojich študentov, no i v trápnej situácii, keď si prezerali svoju výplatnú pásku – ten papierik, ktorým sa im spoločnosť smiala do tváre. Napriek tomu to nevzdali. Aby som vás presvedčil o svojej láske k škole , poviem len, že som sa narodil 1. septembra. Dokonca som mal toľko drzosti, že som prednášal na univerzite.
Často sa zamýšľam nad tým, koľkých skutočných Učiteľov s veľkým U som v živote stretol. Na univerzite to bol Jozef Hvišč. Tak krásne sa v ňom zrkadlila tá stará pravda, že nad všetky tituly, je titul Dobrý človek. Jeho „poznámky pod čiarou“, to boli veľké životné pravdy. Ďalším učiteľom bol rozhlasový kolega Pavel Gabriš, evanjelický farár, pustovník z bratislavského paneláku. Vďaka jeho trpezlivosti som objavil krásu a silu protestantizmu. K tejto trojici priraďujem Antona Srholca, saleziána, politického väzňa, patróna bezdomovcov. Robil som s ním knihu rozhovorov, to bola univerzita pokory, pokoja a lásky.
Učiteľ je ten, kto nadchne pre život, aj keď hovorí o smrti. Ak ste stretli aspoň jedného, mali ste v živote veľké šťastie.