Nechajte im čas

médiá a vzdelávanie

V piatom ročníku som vyhral okresné kolo matematickej olympiády a vtedy sa to naplno začalo. Začal som súťažiť. A súťažil som a súťažil, vyhrával, súťažil a vyhrával. Problém nebol v tom, že by to iní odo mňa očakávali (ak aj áno, tak na mňa nikdy netlačili), problém bol v tom, že som to očakával od seba ja sám.

Časový stres. Chcel som veci vyriešiť prvý. Nie! Lepšie ako prvý! Chcel som mať svoju vlastnú súťaž, kde by som porážal svoje očakávania o vlastných schopnostiach. Musíš. Teraz musíš. Zase treba, poď. Toto je dôležité. Teraz zaber. Ak toto vyhráš, si bez prijímačiek na matfyze. A bolo. Trvalo dlho, kým som pochopil, že stres je môj najväčší súper v chápaní vecí. Mnohé som nedokázal vyriešiť len kvôli stresu. Kvôli nemu som rozmýšľanie o probléme jednoducho ukončil. Až neskôr som zistil, že v mnohých prípadoch mi stačil už len malý krôčik a riešenie by mi neuniklo.

Dokážem naraz kombinovať veľa pravidiel, no keď som si spustil stopky (podvedome), čiže som spustil stres, moje schopnosti sa tým značne obmedzili. Dokonca som zistil, že mnohé matematické problémy, ktoré boli pre mňa náročné, majú iba dlhý postup, a vôbec nie sú také ťažké. Ak by som nemal stres a doprial by som si čas na rozmýšľanie, tak by som ich poľahky vyriešil. Stres ma vyrušoval, zamestnával moju myseľ, hodnotil ma. Stres je ako prísny učiteľ, stres ma nútil vzdať to. Stres je to najhoršie, čo sa môže matematikovi stať a mne sa to stalo.

Preto prosím všetkých, ktorí na to majú vplyv, doprajte šikovným deťom čas, doprajte im, nech si kombinujú dlho, dlhšie, najdlhšie… Vtedy sa veľa naučia, ale hlavne sa naučia, že sa oplatí počkať a nestresovať sa, a potom ten matematický problém vyriešia ľahšie. 

Nechajte im čas

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top