Nemá trieda

Nemá trieda

Je toho veľa, o čom sa musíme rozprávať. Je toho veľa, na čo nesmieme zabudnúť, je toho veľa, čo si treba pripomínať.  O to viac, že udalosti s plynutím času iba pribúdajú, skúsenosti zdanlivo tiež, no vo svetle dejinných reálií sa to z času na čas javí ako irelevantné. 

Priblížme mladým November 1989

Udalosti Novembra 1989 sú už 30 rokov minulosťou, no sú také nedávne, že je zarážajúce, ako vzdialené je súčasným mladým ľuďom obdobie a spôsob života, ktorý týmto udalostiam predchádzal. 30. výročie Nežnej revolúcie je jedinečnou príležitosťou na to, aby si študenti – občania našej krajiny, ktorí ju budú formovať v nasledujúcich dekádach, uvedomili, aká zásadná bola jeseň roku 1989. Zásadná pre ich životy, ich slobody, ich možnosti, a teda našu existenciu v krajine, kde pojem OBČAN až vďaka nej nadobúda reálne kontúry v zmysle významu, aký mu pripísali osvietenci, i vyspelé demokracie.

Parafrázujúc slová českého režiséra Jiřího Havelku „Hovoriť o novembrových udalostiach je dôležité z mnohých uhlov pohľadu, ale hovoriť sa musí na besedách a v divadle musí prísť k zážitku“ osvetľujeme základnú motiváciu a minimálne jeden z impulzov vzniku jedinečnej inscenácie Nemá trieda, ktorá mala premiéru 27. septembra 2019 na Strednej priemyselnej škole dopravnej v Trnave. V roku 1989 herci a divadlá nasledovali študentov, vyjadrili svoj nesúhlas, prestali hrať, vyšli z divadiel na tribúny a začali hovoriť. Stali sa hovorcami mlčiacej väčšiny.

Historický thriller aj high school dráma

Na jeseň 2019 herci Divadla Jána Palárika naopak hrajú. Opäť idú za študentmi, no tentoraz im prinášajú zážitok, živú pripomienku spoločenskej atmosféry i dejinných súvislostí. Inscenácia vznikala a je šitá na mieru. Na mieru jednej triedy, jednej školy, organizácie jej života. Nevznikala v divadle, ale priamo na škole, v konkrétnej triede, v laviciach, pri tabuli. A tak je bez problémov schopná adaptovať sa v akomkoľvek školskom prostredí. 

Hovorí o nedávnej minulosti prostriedkami súčasnosti v bytostnom kontakte s publikom – študentmi a učiteľmi – v prostredí, ktoré je im blízke, no vďaka „predstaveniu“ sa mení, a tak mení aj ich vnímanie časov nie tak dávnych. Samotní tvorcovia hovoria o inscenácii ako o interaktívnej, určenej (primárne) študentom stredných škôl, ktorá je akousi žánrovou zmesou historického thrilleru z konca 80-tych rokov 20. storočia a „high school“ drámy odohrávajúcej sa v predvečer jednej z najvýznamnejších zlomových udalostí moderných dejín. 

Historickým dejiskom je jeseň 1989, časovým rámcom dve vyučovacie hodiny, javiskom jedna trieda, ktorá je súčasne aj hľadiskom. Táto hranica vlastne v inscenácii neexistuje.

Predstavenie má dve časti, ktoré na seba logicky nadväzujú. Prvou je spomínaná „žánrová“ zmes, kde v  takpovediac troch archetypálnych úlohách – angažovaná študentka/predsedníčka školského SZM, mladý „revolucionár“ a pedagóg/osobnosť aktuálne uvedomelá, systémom privedená k rozumu – vťahujú študentov do spočiatku banálnej až smiešnej situácie, ktorá však prerastie do zásadnejších rozmerov. Priamo uprostred triedy, počas bežného vyučovania, sa rozpúta súboj medzi mladou zväzáčkou a nekompromisným revolucionárom. Zdanlivo nerovný súboj dvoch spolužiakov stojacich na opačných koncoch ideových barikád na mikro úrovni reprezentuje oveľa väčší medzitriedny boj, ktorý vyvrcholil Nežnou revolúciou.

Situácie, osobnosti i možné faktografické momenty potom študentom osvetľujú odborníci z OZ Living Memory

Spomínanou druhou časťou inscenácie je diskusia a prednáška v réžii historikov. Na diskusii sú spočiatku prítomní aj herci, neskôr sa celé rozprávanie o zažitom odohráva už iba v zložení – študenti a historici. Predstavenie evokuje mnohé témy, nielen udalosti Novembra 1989. Preto sa úplne prirodzene v tejto diskusno-prednáškovej časti operuje s pojmami, ako je sloboda, demokracia, istoty, občiansky postoj, zodpovednosť, politika a jej miesto na školách. Otvára témy, ktoré sú súčasťou vzdelávacích štandardov stredných aj základných škôl, a dokáže s nimi pracovať v relatívne štedrej a kontextom posilnenej situácii.

Zážitok je autentický, situácie sú jasné, postavy zrozumiteľné, atmosféra sa postupne mení, tak ako sa vyjasňuje reálne postavenie aktérov inscenácie v príbehu i v danom dobovom prostredí. Každý, kto sedí v lavici, si chtiac-nechtiac uvedomí, že na suplovanej hodine biológie sa deje niečo kľúčové. Kľúčové boli aj momenty a udalosti Nežnej revolúcie, no ešte stále nepoznáme odpoveď na otázku Jiřího Havelku –
„či vtedajšie volanie po tzv. návrate do Európy nebolo iba hladom po väčšej miere konzumu alebo skutočná túžba po slobode, s ktorou sa však spája vysoká miera osobnej zodpovednosti?“

Nemá trieda

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top