Nerozumieme!

Ako reagovať, ak ste zo seba ako učiteľ vydali maximum, no trieda stále novú látku nechápe? 

Tento príbeh pochádza od vynikajúceho slovenského pedagóga Víta Hejného (1904 – 1977), ktorý dlhé roky učil na Obchodnej akadémii v Martine. Nie je nám známe, či sa príbeh stal priamo jemu alebo niektorému z jeho kolegov. Vít Hejný ho občas predkladal učiteľom ako malý test. Z ich reakcií vedel prekvapujúco mnoho vyčítať o ich didaktických i pedagogických kvalitách.

Učiteľ matematiky vysvetlil žiakom nové učivo. Potom sa ich spýtal, či výklad pochopili. Trieda odpovedala takmer zborovo: „Nerozumieme.“ Učiteľ teda vysvetlil celé učivo ešte raz, pomalšie. Následná reakcia žiakov však bola nezmenená: „Nerozumieme tomu.“ Nešťastný učiteľ do tretice zopakoval celý postup a dal si záležať na tom, aby všetko podrobne a jasne zdôvodnil. Trieda napriek tomu trvala na tom, že tomu nerozumie. 

Ako by ste reagovali a postupovali na mieste učiteľa?

„Asi by som jedného zo žiakov vyvolala k tabuli, aby skúsil vyrátať príklad s mojou pomocou. Som síce angličtinárka, ale pri gramatike sa mi to osvedčilo. Žiak to potom vedel vlastnými slovami a myslením sprostredkovať svojim rovesníkom. Zaberá to, keď si to žiaci musia sami vyskúšať.”

Alenka Nógelyová

„Prečo by som sa mala pýtať, či rozumejú? Učivo vysvetľujem na príklade a hneď precvičujem. Za jazdy zisťujem medzery a priebežne dopĺňam. Ak väčšina triedy nerozumie, vysvetlím iným spôsobom.”

Alena Strašíková

„Odložil by som zápisník na stôl a položil si stoličku do stredu pred tabuľu a opýtal sa: ,,Čo vám na mne vadí? Nič, čo poviete, nikam nezapíšem.“ Alebo ak to nepôjde, tak anonymný dotazník a tá istá otázka. Čo sa týka vyhodnotenia, je to jasné.”

Martin Jarab

„Asi by som sa snažil počúvať. Skúsil by som sa spýtať, čomu nerozumejú. Ak by to vedeli verbalizovať, snažil by som sa nájsť miesto, kde sa moje a ich uvažovanie rozchádza. Ak by to verbalizovať nevedeli, nechal by som ich, aby skúsili vyrátať nejaký príklad a snažil by som sa porozumieť, ako nad tým rozmýšľajú oni. Či sa tou cestou dá dostať aspoň o krok ďalej a ak áno, tak by som ich nasledoval – nech oni rátajú a ja len dávam pozor, či je to tak OK. Ak nie, položím otázku, ktorou ich vrátim zo slepej uličky. Alebo počkám, nech narazia a potom im pomôžem nájsť miesto, kam sa majú vrátiť a pokračovať inak.”

Martin Kríž

„Odchod na ihrisko, spoločný futbal alebo aspoň malá rozcvička, alebo nejaká nematematická hra – spoločný šokujúci zážitok. Lebo skôr mi to pripadá ako „spiknutie sa“ proti učiteľovi a keď im učiteľ na to neskočí a využije moment prekvapenia a spoločnej zábavy, možno ľady prelomí a deti zrazu „zázračne“ pochopia na ďalšej hodine.”

Anna Chlupíková

„Príde mi zvláštne, že aj na tretíkrát sa spýtal až na konci. Ak vykladal nejakú zložitú matiku, ktorá pozostáva z viacerých logických krokov, prečo sa nepýtal po každom?”

Anino Belan 

„Podľa mňa si pomýlil rozvrh a nevšimol si, že prišiel na hodinu matematiky. Myslím, že vysvetľovanie učiva na hodinu matematiky nepatrí. Moji výborní učitelia matematiky vždy nahodili problém a nechali nás kúsok po kúsku hľadať riešenie. Keď sme vyriešili jednoduchý problém, urobili z neho zložitejší. Keď sme všetci rozumeli, tak to učiteľ už len zhrnul.”

Stanislav Boledovič

„Myslím, že treba učiť, že „nerozumiem“ je len časť odpovede, treba povedať aj čomu.”

Marek Bóna

„Hledat náhradní řešení, něco úplně jiného, netrvat na tom, že zrovna teď vás budu učit zrovna tohle. Zjistit, jestli si žáci z toho všeho zapamatovali aspoň „to hlavní“, co budou potřebovat dál. Jestli třeba jenom neservíruju žákum něco, co se líbí mně a co je zbytečně mate. A mám za to, že pokud žáci o nějakém učiteli vědí, že na „nerozumím“ se vždycky hned zeptá: „A kde jste ztratil nit?“, tak je to nutí k tomu, že se úplně nevzdávají a že se snaží za-pamatovat aspoň nějaký malý kousek výkladu, který pak můžou použít jako odpověď na tu obávanou učitelovu otázku.”

Adam Zach

„Mne sa veľmi páči montessori prístup, keď žiaci objavujú princípy a podstatu sami a dokonca si to aj sami kontrolujú. Učiteľ nie je ten, kto nalieva, učí, vysvetľuje, ale len sprevádza a je poruke, keď ho žiak potrebuje. Videla som to naživo, perfektné. Skúšam to v rámci možností i doma a je to výborné. Takže odpoveď na otázku: ja by som zadala konkrétny príklad zo života, v ktorom by žiaci mali možnosť na to sami prísť. A najlepšie, ak sa to dá, tak si to aj priamo vyskúšať.”

Alexandra Markovičová

„Učiteľ musí v prvom rade zistiť, či žiaci naozaj nero-zu-mejú, alebo či ide o zámernú nespoluprácu, revoltu. V prvom prípade je to problém didaktický, v druhom pedagogický a ich riešenie je odlišné. Ďalej: v takejto situácii nie je vhodné komunikovať so žiakmi hromadne. Opýtal by som najlepšieho žiaka z triedy, či tiež nerozumie, a ak áno, nech presne lokalizuje miesto (krok v postupe), kde prestáva rozumieť. Ten by sme si vyjasnili. Potom by som ho požiadal, nech to vysvetlí ostatným. Ak ide o revoltu, musí sa učiteľ pýtať (seba aj žiakov), kde v komunikácii nastala chyba, ktorá žiakov vedie k revolte. Ten problém treba riešiť.”

Vladimír Burjan

Nerozumieme!

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top