Nič zásadné sa nezmenilo (?)

médiá a vzdelávanie

Často sa ma ľudia pýtajú, či vidím nejaký rozdiel v školstve teraz, keď máme druhé dieťa, malú štvrtáčku a vtedy, keď bola školáčkou dnes už 26-ročná dcéra, ktorá je úspešnou architektkou v Londýne. Samozrejme, za tých 17 rokov sa toho veľa zmenilo. Staršia chodila do ZŠ ešte v 90-tych rokoch a veľmi sme boli prekvapení, keď od nás triedna učiteľka žiadala na telocvik modré trenírky a biele cvičky. V štvrtom ročníku vyhlásila, že naša dcéra môže na štúdium na 8-ročnom gymnáziu zabudnúť. Socialistické školstvo bolo ešte v triedach cítiť veľmi silno, a preto bolo v tom čase najsprávnejším rozhodnutím dať dcéru na 1. súkromné gymnázium, kde odrazu začala prosperovať a cítila sa šťastná, za čo sme gymnáziu dodnes vďační. Mladšia je zatiaľ na obyčajnej štátnej škole, má veľmi milú mladú pani učiteľku, ktorú, zdá sa, práca s deťmi baví. Jej prístup a záujem o každé dieťa v triede je absolútne odlišný od záujmu-nezáujmu prvej spomínanej učiteľky. 

No i tak školstvu zazlievam, že za tých 17 rokov sme nedali nijakú šancu vzdelávať deti komplexne, viesť ich k samostatnejšiemu premýšľaniu, hľadaniu súvislostí. Kreativita, medzipredmetové interakcie, vzdelávanie alternatívnymi formami, vedenie k láske k umeniu a prírode, práca s vlastnou psychikou, spoznávanie seba a svojich predností, talentov, individuálne posudzovanie žiakov… Škoda, že stále treba len prosperovať, napredovať, viac vedieť, viac musieť, viac pracovať… Myslím si, že ľudia potrebujú práve menej! Menej budov, menej áut, menej informácií, menej hluku, menej vzruchov. Viac citlivosti, ticha a vnímavosti. Kedysi mi nenapadlo, že práve toto školám chýba, no po 17 rokoch mi to je jasné. A dobrou správou je, že nielen mne.

Nič zásadné sa nezmenilo (?)

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top