Zamyslenie sa nad použitím filmu Psí ostrov na hodine
Film ako pomôcka učiteľa nie je svetoborný objav. Pustenie filmu deťom je v mnohých prípadoch aj koncová aktivita učiteľa. Klasický film zaplní tri vyučovacie hodiny, nič viac si lenivý učiteľ nemôže priať. Pre opačný typ učiteľa je to hrôza – film zhltne tri hodiny a následná práca s ním si vyžiada ešte minimálne jednu hodinu. Navyše také niečo nie je ani v plánoch. Nie, takúto nebezpečnú akciu podnikať nebude.
Pozerajme, neučme sa
Ak ešte naďalej odvážne čítate, ste pedagogický hrdina. Pre istotu skontrolujte, či vás niekto pri tom nesleduje. Opatrné obzeranie sa je vhodné pre film, nad ktorého použiteľnosťou v škole sa budeme zamýšľať. Je ním Psí ostrov. Naším cieľom je prinútiť žiakov rozmýšľať. Bude to znamenať časté zastavovanie filmu a nútenie do rozhodovania. Hneď na začiatku budú musieť urobiť zásadné rozhodnutie. Psy sa nakazili nebezpečnou chorobou, ohrozujú aj ľudí. Akým spôsobom by ste to riešili? Túto debatu by som nechal na žiakov, určite sa medzi nimi vyprofiluje radikálny ochranca zvierat a majiteľ psa. Ten bude ochotný zničiť celé ľudstvo, aby zachránil vlastného psa. Budeme mať aj skupinku rozumného záchrancu ľudstva, ktorý so smútkom nechá zlikvidovať psy, aby zachránil ľudí. Najpočetnejšia skupina sa bude pohybovať kdesi medzi týmito extrémami. Ak zahlásite, že pozerať budeme ďalej, až keď sa dohodnú, dotlačíme ich k akémusi demokratickému riešeniu – teda hlasovaniu. Čo si žiaci vyberú, nevieme. Skupinky už môžeme pracovne označiť – diktátori, demokrati, radikálni ochrancovia zvierat. Vysvetlíme si, čo je to manipulácia a skupiny sa pokúsia zmanipulovať ostatných, aby sa pridali na ich stranu. Zároveň si overíme, či si niektorá strana prizná chybu. Predpokladom je, že neprizná. Radikálov sa spýtame, do akého najväčšieho extrému by boli ochotní ísť, aby zachránili psy. Necítili by sa vinní za smrť ľudí? A potom môžeme film sledovať ďalej až po prílet odvážneho chlapca.
Pri hlasovaní psov na ostrove upozorníme žiakov, že aj to je demokracia. Väčšina rozhodne, v tomto prípade však za jednotlivca, ktorý s tým nesúhlasí.
Učiteľ diktátor
Po prejave starostu, ktorý hovorí o tom, že jeho chránenec bol unesený svorkou nebezpečných psov, spoločne hľadáme so žiakmi prvky manipulácie. Sú tu očividné klamstvá, obvinení sa nemôžu brániť, budú hneď zlikvidovaní a dokonca aj starostov chránenec ma byť mediálne umlčaný. So žiakmi sa porozprávame aj o tom, či ostatní, ktorí sledujú televíziu, sú schopní odhaliť to, že sú klamaní. Nie sú, lebo nemajú dostatok informácií, ak informácie prijímajú len z jediného zdroja. Diktátorov sa spýtame, či by pre dobro ostatných ľudí ovplyvňovali informácie v masmédiách, aby sa ľudia zbytočne neznepokojovali, prípadne, aby sa rozhodli pre správne rozhodnutie – likvidáciu psov. Môžeme pre dobro ľudstva klamať? V tejto chvíli sa spýtame ostatných skupín, čo by spravili, aby mesto zachránili pred starostom a diktátormi. Ak neostane v diktátorskej skupine nikto, kto má rád moc, musí sa stať diktátorom učiteľ. Upozorní žiakov, že bol demokraticky zvolený. Upozorní žiakov, že rozhoduje o tom, čo sa odvysiela v médiách a aj napriek ich snahe ohroziť mesto, zlikviduje nebezpečných psov. Niekto sa musí správať rozumne a nebezpečenstvo zastaviť. Ak sa to podarí, žiaci by mali byť rozhorčení nad veľkou nespravodlivosťou.
Mačacia manipulácia
Pozorne by sme si so žiakmi pozreli interview starostu a hľadali prvky, kde sa manipuluje s verejnosťou. Mačka, ktorú drží v rukách pred kamerou a potom ju znechutene zhodí dole, je len jedným z očividných príkladov. Hneď sa môžeme zamyslieť nad tým, prečo klame aj mačkou a čo tým sleduje. Dostávame sa k práci novinárov a potrebe objektívneho informovania. Čo ich vedie k tomu, aby zverejňovali takto skreslené informácie? Robia si svoju prácu dobre, ak sa nechajú takto oklamať? A čo ak aj ich klamú? Pravdepodobne sa môže debata zvrtnúť na slovenských novinárov a vraždu Jána Kuciaka. Toto povolanie, ak sa robí naozaj dobre, je veľmi nebezpečné. Kto zo skupiny by bol ochotný kvôli hľadaniu pravdy zomrieť? Môžeme si pozrieť štatistiku úmrtí novinárov. Odrazu sme
v publicistickom štýle a riešime klasické novinárske problémy – informácia musí byť overená z dvoch zdrojov a žiakov sa pýtame to isté, čo šéfredaktor – ako dokážeme, že starosta zneužíva svoju moc? Čo by urobili, aby odhalili starostove podvody a nebezpečnú snahu ovládnuť mesto? Aj v prípade, že budú mať dôkazy, budú mať problém, ako informácie dostať k verejnosti – aké médium by použili?
Ako chutí moc?
Ak by sme mali diktátorskú skupinu, dostali by za úlohu udržať si moc. Čo by spravili s nebezpečnými novinármi? Nechali by ich pôsobiť, zatvorili by ich? Zaviedli by cenzúru? Demokrati a radikáli by zas hľadali spôsob, ako získať o starostovi overené informácie. Šli by za hranu zákona? Nestávali by sa pod jeho vplyvom rovnakými?
Film nám časom ukáže, čo je diktátor schopný urobiť, nechá otráviť svojho politického protivníka. Televízia však prináša správu o samovražde. V tejto chvíli je priestor na to, aby sme sa žiakov spýtali na to, ako dôverujú oni svojim zdrojom informácií. Prípadne sa porozprávame o tom, odkiaľ sa snažia získať informácie o svete.
Vtipná situácia nastáva pri demokratickom hlasovaní psov o zoskoku, tak dlho nad tým rozmýšľajú, až sa už zoskočiť nedá. Žiakov vyprovokujeme zamyslením sa, že v tomto smere je diktatúra omnoho pružnejšia. Vládca rozhodne sám a rýchlo.
Voľby sa blížia
Zvrhnutie vlády a štátny prevrat by sme už so žiakmi plánovať asi nemali, ľahko by sme mohli skončiť ako Ron Jones s jeho experimentom Vlna, kde žiakom zážitkovo ukázal, ako ľahko sa dá s nimi manipulovať.
V závere by bol pre žiakov ideálny presah do reality. Máte dostatok informácií, aby ste vlastnú krajinu svojou voľbou neohrozovali? Nenecháte sa ovplyvniť ľuďmi, ktorí len momentálne potrebujú váš hlas? Tým, že sa nezaujímate o svet okolo seba a ani nevolíte, neumožňujete ľuďom podobného razenia ako starosta Kobayashi veľmi ľahko dostať sa k moci?