Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo, v ktorom vládol kráľ, ktorý mal troch synov. V každej rozprávke sa vždy niečo pokazí a nie je tomu inak ani v tomto príbehu. Jedného dňa sa v kráľovstve pokazila studňa – zrazu v nej nebola voda. Kráľ si zavolal svojich troch synov a hovorí: „Drahí synovia, mám pre vás úlohu. Choďte a zariaďte, aby v našej studni bola opäť voda.“
Po krátkom čase sa vrátil ako prvý ku kráľovi najstarší z bratov: „Otec, som tvoj prvý nástupca. Musím sa pomaly chystať prebrať po tebe kráľovstvo. Hádam by si nechcel, aby som ja, najstarší kráľovský syn, riešil niečo okolo nejakej studne?“
Netrvalo dlho a pred otca predstúpil aj prostredný syn: „Myslím si, že by som tú studňu mohol dať do poriadku. Mohol by si mi ale povedať, kam mám ísť? Vieš mi poradiť, koho sa mám spýtať, ako by sa dala naša studňa opraviť? Dokedy to mám stihnúť? Keby si mi mohol trochu pomôcť, ja by som sa určite chytil.“
Najmladší z trojice bratov sa jednoducho vybral do sveta a dlho, dlho sa nevracal. Objavil sa až po roku. Predstúpil pred kráľa, podal mu do ruky jablko a riekol: „Bol som za Dedom Vševedom, prešiel som cez lavičku, čo sa prevracia, pobil som sa s drakom, premohol černokňažníka a získal som toto jablko, ktoré keď hodíme do studne, bude v nej voda.“
Z uvedenej rozprávky je pre nás podstatná charakteristika synov:
- najstarší syn – výhovorky a nečinnosť,
- stredný syn – nesamostatnosť,
- najmladší syn – samostatnosť, odvaha a výsledok.
Otázka 1: Ktorý z týchto synov je podľa vás najvhodnejším kandidátom na kráľovský trón?
Otázka 2: Koľko je vo vašej triede najstarších, stredných a najmladších synov?
Ak ste si na obe otázky odpovedali, poďme z rozprávky do ozajstného života. Ako sa tam darí trom rozprávkovým synom – absolventom škôl v zamestnaní? Najstarších synov spoznáme ľahko – pri väčšine úloh tvrdia, že nepatria medzi ich činnosti, nemajú to robiť, je to práca pre iné oddelenie… Ak si aj náhodou svoju prácu udržia, tak rozhodne nie nadlho. Najväčšiu skupinu predstavujú strední synovia. Tí k zadanej úlohe obvykle pristupujú tak, že ju chcú urobiť, ale očakávajú pomoc. Sú ochotní, no vyžadujú doplňujúce informácie o tom, čo k naplneniu úlohy potrebujú, aký postup majú zvoliť a pod. Takýchto ľudí si firmy ponechávajú, pretože je veľký nedostatok najmladších synov. Ak sa však objaví niekto z tretej skupiny, tak určite dostane prednosť.
Nesamostatní žiaci, nesamostatní zamestnanci
Je to smutné, ale práve nesamostatných zamestnancov je vo firmách najviac. Títo síce chcú niečo urobiť, ale nie sú schopní sami si vymyslieť, ako to urobiť, nevedia pracovať bez pomoci, vždy čakajú na niekoho, že ich bude ďalej posúvať. Takáto situácia je naozaj nesmierne náročná na riadenie. Jeden alebo dvaja nesamostatní zamestnanci sa dajú usmerniť. Riadiť však napríklad desiatich takýchto ľudí je už naozaj ťažké, pretože nie je možné, aby niekto každému z nich hovoril, čo a ako má robiť.
Nevieme, ako ste odpovedali na druhú otázku vo vašom konkrétnom prípade, ale je jasné, že situácia vo firmách je odrazom situácie v našich školách.
Čo by sme mali zmeniť?
Ideálne celý školský systém, ale na začiatok možno stačí drobnosť. Zbavme sa našej túžby po dokonalosti. Túžby po rovnakých riešeniach, túžby po usporiadanosti. Či už usporiadanosti v triedach, usporiadanosti na laviciach a usporiadanosti v školských zošitoch. Deti naozaj nemusia sedieť vo vyrovnaných laviciach. Zošit nemusí vždy byť vľavo a učebnica vpravo. Dokonca ani riešenie úlohy nemusí byť v každom zošite rovnaké. Radšej oveľa viac podporujme odvahu vydať sa na samostatnú cestu, spadnúť z lavičky a vykúpať sa vo svojich chybách. Stretnúť sa so svojím vlastným drakom a prekabátiť černokňažníka, ktorý určite niekde čaká.