Recenzia filmu Obyčajná tvár
„Ak si môžete vybrať medzi tým, či budete mať pravdu alebo budete láskaví, buďte láskaví.” Možno i takto jednoducho by sa dalo vyjadriť posolstvo filmu Wonder (v našich kinách Obyčajná tvár).
Sledujeme príbeh Auggieho, ktorý ako 10-ročný ide prvýkrát do školy. Doteraz pre svoju chorobu poznal iba homeschooling so svojou mamou. Škola malého hrdinu rýchlo oberie o ilúzie – deti vedia byť k inakosti kruté a odmietavé. Hoci Auggie vyčnieva aj svojimi vedomosťami, väčšina detí v škole sa sústredí len na jeho zdeformovanú tvár. Ako sa môže malý chlapec vyrovnať s toľkými ranami na duši? Sme v Hollywoode, kde svet, ak to cieľová skupina divákov vyžaduje, funguje čiernobielo. Zasiahnutie detského diváka je v tomto rodinnom filme presne vyrátané. Ak by sme sa chceli pozrieť na problém šikany na školách komplexne, toto asi nebude ten správny film. Nevadí. Majme na pamäti, že je určený deťom a pre ne je čitateľný. Vzory správania sú podané tak explicitne, ako sa to len dá. Auggie – obeť, ktorá za to, že ňou je, nijako nemôže, Julian – agresor, o ktorom tak trochu od začiatku tušíme, že jeho život je ľahký len naoko, Summer a Jack Will – deti, ktoré vedie, čo je správne, no niekedy je ťažké pri tom zotrvať.
Krásnym príkladom, ako reagovať na zložité situácie, je postoj riaditeľa. Žiadna špina zametená pod koberec, ale priama konfrontácia, vyvodenie zodpovednosti a dôsledky. V ideálnom svete by to tak malo byť, a preto si myslím, že na film by sa mala ísť pozrieť celá škola i jej vedenie.
Za zamyslenie stoja aj ostatné postavy, ktorých mikropríbehy sa prelínajú s hlavnou dejovou líniou: Via, sestra hlavného hrdinu, ktorá tiež doplatila na bratovu chorobu – je „neviditeľná“, no prijíma to, lebo svoju rodinu miluje. Matka, ktorá obetovala svoju prácu, no nikomu to nevyčíta. Otec, ktorý sa snaží s humorom previezť syna cez najťažšie situácie. Rovnako i kamarát Jack Will, ktorý sa rozhodne opustiť referenčnú skupinu (nevídaná vec pre túto vekovú skupinu) alebo i Viina kamarátka Miranda.
Podstatné je, že Auggie nie je so svojím problémom sám, cíti podporu a na záver i skutočné prijatie.