Odmietači, vyčkávači, bezradní, aktívni

Odmietači, vyčkávači, bezradní, aktívni

Ako jeden zo spoluautorov dokumentu Učiace sa Slovensko a následne aj projektu Učiace sa školy som mal možnosť hovoriť s mnohými riaditeľmi škôl a učiteľmi na tému „zmeny“. Mám na mysli zmeny v našom školskom systéme, zmeny v jednotlivých školách, zmeny v pojatí profesie učiteľa, zmeny obsahu vzdelávania, vyučovacích metód, klímy školy atď. Učiace sa Slovensko nie je predsa nič iné ako návrh pomerne veľkého počtu zmien, ktoré by sa mali postupne realizovať. Počas nespočetných diskusií som si všimol, že postoj mnohých pedagógov k tomuto dokumentu je výrazne ovplyvnený niečím všeobecnejším: ich postojom k zmenám ako takým. Ako rodený systematik som si postupne začal učiteľov triediť do rôznych „škatuliek“. Prezradím vám, ktoré typy sa vyskytovali najčastejšie. Môžete to poňať ako malý test a skúsiť, či sa v niektorom z nich spoznáte. Ale buďte k sebe úprimní!

1. typ: Na zmeny nie je dôvod.

Niektorí učitelia majú pocit, že naše školstvo funguje v podstate dobre a na zásadnejšie zmeny nevidia dôvod. Naopak: majú pocit, že ak v školách niečo nefunguje, je to preto, lebo sa každú chvíľu niečo mení. Želajú si, aby sa so zmenami konečne prestalo a „aby mali pokoj na prácu“.

2. typ: Na ťahu je ministerstvo.

Mnohí učitelia sú zaparkovaní vo „vyčkávacom móde“. Podľa ich názoru je potrebné najskôr realizovať systémové zmeny, ktoré sú vo výlučnej kompetencii ministerstva školstva. Nemá zmysel niečo meniť na úrovni škôl, ktoré sú súčasťou nefungujúceho systému. Kým sa ten nezmení, učitelia nemôžu nič robiť.

3. typ: Len do výšky platu.

Učitelia sa cítia právom nedocenení a finančne podhodnotení. V tejto situácii mnohí jednoducho nie sú ochotní podstupovať zvýšenú námahu nevyhnutne spojenú s akýmikoľvek zmenami.

4. typ: Nemá to zmysel.

Pod vplyvom mnohých neúspešných pokusov o reformy mnohí riaditelia škôl a učitelia rezignovali a už nedokážu vidieť zmysel zmien. Ovládla ich paralyzujúca naučená bezmocnosť. Sú nedôverčiví, apatickí, cynickí a vyhorení.

5. typ: Nevládzeme.

Hoci na celom území Slovenska už máme 21. storočie, mnohé školy u nás stále riešia rôzne elementárne problémy, ktoré ich oberajú o čas a energiu. Riaditelia a učitelia už potom jednoducho nevládzu modernizovať, inovovať, odborne a profesijne rásť a implementovať rôzne zmeny.

6. typ: Chceli by sme, ale nevieme ako.


Nájdu sa aj školy, a nie je ich málo, ktoré si potrebu zmien uvedomujú a sú im v princípe naklonené, len nevedia čo a ako. Keby dostávali kvalitnú odbornú a organizačnú podporu, mnohé z nich by boli ochotné a schopné postupne sa meniť a zdokonaľovať.

7. typ: Už dávno robíme zmeny, nebrzdite nás!

Rozhodne nechcem tvrdiť, že so zmenami majú problémy všetky naše školy. Sám poznám veľa škôl, ktoré nielenže zmenám fandia, ale ich aj z vlastnej iniciatívy kontinuálne realizujú. Tieto školy nepotrebujú žiadnu motiváciu zhora. Úplne by im stačilo, keby ich ministerstvo a ďalšie rezortné organizácie nebrzdili a nehádzali im neustále polená pod nohy.

Tak ako? Našli ste sa? Alebo som na nejaký typ zabudol? Napíšte mi, rád ho doplním. Ja so zmenami problém nemám.

Odmietači, vyčkávači, bezradní, aktívni

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top