Som optimista a držím sa toho, aj pokiaľ ide o školstvo. A tento rok som mal šťastie na niekoľko osobných zážitkov, ktoré ma v tomto postoji utvrdili.
Na jar sme sa v Denníku N rozhodli spraviť magazín o konšpiráciách, ktorého súčasťou bola aj vzdelávacia príručka pre stredné školy. Vďaka podpore viac ako 1200 ľudí sa nám podarilo zdarma zaslať vyše 40-tisíc výtlačkov na štyristo škôl, ktoré sa sami prihlásili. Desiatky z nich pozvali kolegu Vlada Šnídla na prednášku, projekt vyústil do knihy. S úspechom sa stretla aj podobná príručka o kritickom myslení.
Druhým pozitívnym zážitkom bolo, keď sme s Korben Dallas hrali na zrekonštruovanom ihrisku gymnázia na Novohradskej v Bratislave. Koncert organizovali študenti, dvor sa podarilo obnoviť vďaka vytrvalej snahe učiteľov, rodičov, darcov a mnohoročnej bezplatnej pomoci právnikov z White & Case.
Do tretice najintímnejšia skúsenosť – v septembri nastúpil starší syn do prvého ročníka. A zatiaľ sa zdá, že sa mu tam nielen páči, ale aj všetko funguje.
Všetko to potvrdzuje dojem, ktorý som mal aj po viacerých debatách, ktoré som moderoval ešte v čase učiteľských štrajkov, či teraz v súvislosti s reformným návrhom Učiace sa Slovensko – že tu žije mnoho aktívnych učiteľov, rodičov, študentov a ľudí, ktorí školám fandia, a vďaka nim sa v oblasti vzdelávania deje množstvo skvelých vecí. A to napriek všetkým absurditám systému. Samozrejme, tie môžu človeka ľahko znechutiť, najmä ak sa s nimi stretáva takmer denne. Preto učiteľom do 2018 prajem veľa trpezlivosti. A optimizmu.