Outdoor education programmes (OEPs) vychádzajúce z povinného kurikula sú v obehu 20 rokov. Časť ich výučby prebieha vonku. Využívajú prírodniny, charakter prostredia, no pritom dodržiavajú osnovy a po obsahovej stránke sa takmer nelíšia od štandardného školského roka. V poslednom desaťročí sa dostali do hľadáčika výskumníkov. Vo viacerých krajinách sa pravidelné vyučovanie v exteriéri objavilo aj v národných reformách školského systému. Stalo sa tak v Dánsku, Bavorsku či v krajinách Škandinávie.
Na čo prišli výskumníci?
Výskumy zaznamenali pozitívne efekty vyučovania vonku vo viacerých oblastiach. Učiteľov bude najviac zaujímať, aké sú súvislosti s úrovňou vzdelávania v hlavných predmetoch. Jedna z metaanalýz, publikovaná v máji 2017, sa čiastočne venovala aj súvislostiam so vzdelávaním. Do výberu dánski výskumníci, pod vedením Christophera Beckera, zahrnuli len štúdie, ktoré sa venovali deťom od 5 do 18 rokov, vzdelávanie v exteriéri prebiehalo na týždennej báze s aspoň 4 hodinami takéhoto typu. Prísnym výberom prešlo 13 štúdií. Nás zaujímajú tie, ktoré sledovali výstupy v oblasti vzdelávania. Tých bolo 7. V piatich štúdiách sa zistilo zvýšenie úrovne motivácie žiakov pre vzdelávanie. Ostatné preukázali pozitívny vplyv na výsledky. V jednej zo štúdií zaznamenali zlepšenie čítania s porozumením oproti kontrolnej skupine. V inej sa žiaci zlepšili v predmetoch matematika, angličtina, biológia. V jednej zo štúdií sledovali výkony piatakov v čítaní, písaní a matematike počas jedného roka. Oproti kontrolnej skupine sa významne zlepšili v čítaní a písaní. Matematika bola na rovnakej úrovni ako v kontrolnej skupine.
Škola nie je len o učení
Nezanedbateľné sú aj iné benefity vzdelávania v exteriéri. Okrem jednej zo štúdií, ktorá ukázala, že hodiny v triede sa stali hlučnejšími a na sociálnych vzťahoch sa nič nezlepšilo (ani nezhoršilo), všetky ostatné zaznamenali zlepšenie v niektorom z parametrov posudzujúcich sociálnu oblasť. Jedna sa zamerala na žiakov po siedmych rokoch od trojročného experimentu. U nich zaznamenali zvýšenú schopnosť spolupráce a vnútorne zaangažovanosti na vzdelávacom procese. V dvoch zaznamenali zvýšenie sebaúcty a zlepšenie celkového postoja ku škole (v jednej zo štúdií dokonca u 98 % žiakov). V ďalších sledovali zlepšenie vzťahov medzi spolužiakmi, tímovú spoluprácu, komunikačné zručnosti, vzájomnosť, ale aj zaujímavé vlastnosti, ako pokora, akceptovanie iných a striedmosť.
Dve štúdie sledovali mieru fyzickej aktivity a zaznamenali výrazné zvýšenie oproti klasickému školskému dňu. V dvoch sledovali environmentálnej postoje a v oboch zistili zvýšenie zaangažovanosti v lokálnych environmentálnych projektoch, uvedomovania si tohto druhu problémov
a záujmu o životné prostredie. V jednej zo štúdií zistili zlepšenie psychického zdravia a problémového správania, ale len u chlapcov.
Matematika na dvore
Viaceré z analyzovaných štúdií majú určité obmedzenia. Buď sledovali malú vzorku žiakov, alebo nemohol byť vykonaný náhodný výber škôl zaradených do výskumu, prípadne mali iné obmedzenia, ktoré nám neumožňujú veľké zovšeobecnenia. Rada by som spomenula ešte jednu čerstvú dánsku štúdiu, publikovanú v januári 2019, ktorá spĺňa aj náročnejšie kritériá. Pod vedením Camilly Otte sledovala skupina výskumníkov 421 žiakov, ktorí absolvovali minimálne 5 hodín týždenne vyučovaním v exteriéri v porovnaní so skupinou 198 žiakov, ktorí prešli štandardnou výukou. Pre posudzovanie matematických znalostí využívali štandardizované testy, školy boli do experimentu zaradené náhodne a trval celý školský rok. V tejto štúdii sa ukázalo, že úroveň matematiky sa v priebehu roka zvýšila alebo zostala rovnaká v porovnaní so žiakmi, ktorí sa učili v triedach.
Toto je pre mňa dobré zistenie. Vyučovanie v exteriéri, zdá sa, neznižuje vzdelanostnú úroveň žiakov. Nepochybne má zároveň mnoho iných benefitov. Takže – poďme von!
Ďalšie články od psychologičky Viery LUTHEROVEJ