Žiaci, ako voláme človeka, ktorý neustále rozpráva, aj keď už nikoho naokolo nezaujíma, čo hovorí? – Učiteľ. Podobných vtipov, citátov či aforizmov sú stovky. Aj keď riskujem, že si pohnevám svojich verných čitateľov, ešte ich pár pridám: Pedagogika je teória o tom, ako dosiahnuť, aby sa niekto učil niečo, čo sa učiť nechce. (Noami Altdort) Na každú osobu, ktorá chce vyučovať, pripadá približne 30 ľudí, ktorí sa príliš nechcú učiť. (W. C. Sellar).
Školské vzdelávanie je obdobím života, v ktorom vás niekto, koho nepoznáte, učí niečo, čo nechcete vedieť. (Gilbert Keith Chesterton). Moja zbierka podobných výrokov by vystačila na niekoľko úvodníkov, ale nebudem vás ďalej trápiť.
Neustále diskutujeme o tom, prečo naše školstvo nefunguje, prečo sa v ňom toľkí žiaci (a učitelia!) trápia a prečo sú jeho výsledky také neuspokojivé. Niekto vidí chybu v riadení, iný vo financovaní, ďalší v zastaraných formách a metódach vyučovania, prípadne v nedostatočnom technickom vybavení učební. A hoci každý z nich má do istej miery pravdu, zdá sa mi, že zlatý grál pedagogiky je v niečom inom. Ja osobne ho vidím v motivácii. Ako hovorí Gabriel Laub: Kto chce vedieť, musí chcieť vedieť. Záujem a motivácia sú nevyhnutným predpokladom učenia sa. Skutočné učenie sa začína prebudením zvedavosti, tvrdil Charles Handy. A náš Daniel Hevier vyjadril to isté oveľa elegantnejšie: Ak nedokážeš zapáliť, môžeš to zabaliť.
Donekonečna diskutujeme o kurikule, o štátnych vzdelávacích programoch, o tom, čo žiakov učiť. Ibaže Finley Peter Dunne mal pravdu, keď povedal: Je v podstate jedno, čo študujete, ak vás to nezaujíma.
Vypozoroval som, že učitelia sa z hľadiska motivácie žiakov delia do troch skupín. Jedni chápu jej význam a dokážu deti zaujať. Tým sa učí dobre a majú aj dobré výsledky. Druhú skupinu tvoria takí, ktorí chápu, že žiakov bez záujmu veľa nenaučia, ale nedokážu v nich ten záujem prebudiť. Môže to byť vec nedostatočnej profesijnej prípravy, ale aj nedostatočných osobnostných predpokladov pre profesiu učiteľa. Najväčší problém však vidím v tretej skupine, ktorá, žiaľ, vôbec nie je malá. Tvoria ju učitelia, ktorí motiváciu žiakov vôbec nepovažujú za svoju úlohu. Ak sa dieťa nechce učiť, nemá čo robiť v škole. Je to chyba rodiny, tak nech si to rodina najskôr vyrieši. Učiteľ nie je šašo a škola nie je cirkus.
Nie, učitelia nie sú šašovia, ale nie sú nimi ani psychológovia, ktorí skúmajú, ako sa človek učí. A tí už dávno zistili, že kým nepreberiete žiakov, nepreberiete ani učivo. Nanajvýš ho odučíte.