Skvalitnenie školstva nemusí byť len úlohou ministerstva. Môžu sa na ňom podieľať aj regióny a zriaďovatelia. Bratislavský samosprávny kraj už dva roky funguje pod novým vedením. Predseda kraja Juraj Droba a jeho poradca pre školstvo Branislav Gröhling hovoria, že na zmeny v školstve netreba obrovské štátne reformy. Školstvo sa dá zlepšovať aj zospodu, na regionálnej úrovni. „Hlavné je určiť si priority. Tými mojimi sú školstvo a doprava a podľa toho na župe konáme,“ hovorí Juraj Droba.
Rola zriaďovateľa
„Našou filozofiou je, že práca zriaďovateľa nie iba poslať školám peniaze a potom dať ruky preč. Zriaďovateľ má veľa možností na to, aby podmienky v školstve zlepšoval pre učiteľov aj pre žiakov,“ hovorí Gröhling. Bratislavský kraj si preto dal za cieľ podporiť a motivovať učiteľov a postupne modernizovať a zatraktívniť školy vo svojej pôsobnosti.
Motivovaní učitelia
„V biznise je zvykom, že zamestnávateľ odmeňuje aktívnych zamestnancov a ponúka im rôzne benefity. Preto sme začali odmeňovať aj našich aktívnych učiteľov a motivovať ich v ich práci,“ vysvetľuje Droba.
Kraj prepláca učiteľom aktivity, ktoré robia nad rámec úväzku, teda krúžky, súťaže či semináre po škole. Mesačne tak župa vyplatí učiteľom cez 100 000 eur. Okrem toho každý učiteľ na škole Bratislavského samosprávneho kraja má možnosť študovať bezplatne cudzí jazyk. Aktuálne sa tak vzdeláva asi 400 učiteľov.
Kraj pripláca novým učiteľom a uvádzajúcim zamestnancom 100 eur a učitelia v dôchodkovom veku majú navýšené odchodné tak, aby za každých 10 rokov v školstve dostali jeden plat na odchodnom. Učitelia v bilingválnych a inovatívnych odboroch, ktorých zoznam vydáva kraj, zas môžu získať príplatok za výučbu do sumy 200 eur.
Modernizácia štúdia
„Svet naokolo sa mení a menia sa aj potreby praxe. Školstvo nemôže zaostávať a musíme ponúkať nové odbory, aby sme mladých ľudí čo najlepšie pripravili na život,“ hovorí Gröhling. Samosprávny kraj podporil otvorenie nových odborov na svojich školách, medzi inými aj autotronik, informačné a sieťové technológie či žiadané bilingválne gymnázium.
Župa zároveň podporuje čerpanie fondov a pomáha školám s využívaním projektov. Vďaka tomu za uplynulý rok získali školy projekty v sume 1,5 milióna eur. Ide napríklad o projekty na podporu environmentálnej výchovy, finančnej, matematickej či čitateľskej gramotnosti. Populárne sú tiež projekty mobility, ktoré umožnia žiakom a učiteľom vycestovať do zahraničia a spoznať tam školstvo.
Plány do budúcnosti
Jedným z ambicióznych plánov Bratislavského samosprávneho kraja je postupne otvoriť bilingválne triedy aj na stredných odborných školách, najmä na priemyselných školách. „V praxi vidíme dopyt po jazykoch aj po technickom vzdelaní naraz. Je pomerne bežné, že IT biznis sa spája s anglicky hovoriacim prostredím a technický a automobilový priemysel je spojený s nemeckými firmami,“ vysvetľuje Gröhling. V nasledujúcich rokoch plánujú na štyroch školách otvoriť bilingválne triedy pre študentov technických odborov. Kraj tiež plánuje vytvárať spojené školy na úrovni základných a stredných škôl. „Školy plánujeme špecializovať. Na každej bude od ZŠ špecializovaná trieda zameraná na istú oblasť, ako napríklad šport či jazyky, ktorá umožní žiakom zdokonaľovať sa v oblasti, ktorá ich baví a napĺňa,“ hovorí Juraj Droba.
Podľa Juraja Drobu aj Branislava Gröhlinga by regióny mali zobrať školstvo do vlastných rúk a prinášať v ňom inovácie. Chcú ukázať, že pokiaľ sa správne určia priority, školstvo sa dá reformovať aj v malom.