Riaditeľské sčitovanie zlomkov

Mladá matematikárka riešila, ako vyviesť žiakov z omylu. Zistila totiž,  že počas jej neprítomnosti za ňu kolega odučil učivo nesprávne.

Tento na prvý pohľad vtipný príbeh sa stal mladej učiteľke spod Tatier:

„Raz som ochorela a maródila som vyše mesiaca. Moji šiestaci mi písali domov listy ako: „Pani učiteľka, prosíme, už príďte! Milan pripichol Lenku kružidlom za ucho na tabuľu…“ A tak som sa snažila prísť čo najskôr. 

Za ten čas za mňa na matematike zastupovali kolegovia. Po návrate som zisťovala, čo moji žiaci preberali a či rozumejú aj sčitovaniu zlomkov. Odpovedali, že všetkému rozumejú, pretože im to pán riaditeľ (telocvikár) veľmi dobre vysvetlil. O to väčšie bolo moje zdesenie, keď som zistila, že ich naučil sčitovať zlomky takto: 1/3 + 5/4 = (1+5)/(3+4) = 6/7. Pre istotu pripomeniem, že zlomky sčitujeme tak, že ich uvedieme na spoločného menovateľa, takže správne to má byť takto: 1/3 + 5/4 = 4/12 + 15/12 = 19/12.

Bola som zúfalá a v prvej chvíli som nevedela, ako z toho vykľučkovať. Nemohla som žiakov nechať v omyle, no zároveň som nechcela potopiť riaditeľa.

Potichu som zajachtala, že možno pánovi riaditeľovi neporozumeli a že im to skúsim vysvetliť ešte raz ja. A nasledoval výklad správneho postupu. Samozrejme, mohla som reagovať aj inak. Mohla som žiakom povedať, že riaditeľ sa pomýlil, alebo že nevie, ako sa sčitujú zlomky. Ale myslím, že by to voči nemu nebolo fér. Bol predsa mojím kolegom a kolegovia sa musia navzájom podržať.“

Čo si myslíte o tom, ako pani učiteľka vyriešila túto situáciu? Ako by ste reagovali vy?

„Keby pani učiteľka vyviedla žiakov z omylu a vysvetlila by im ten správny postup, tak pán riaditeľ nemá dôvod vnímať to ako potopenie svojej osoby. Skôr by ho malo tešiť, že sa aj on niečo nové naučil.”

Tibor  Repček

„V najbližšom možnom termíne by som kandidoval na post riaditeľa a moje prvé rozhodnutie v prípade úspešného konkurzu by bolo posilnenie vyučovania matematiky na druhom stupni. No, žarty bokom, nie je hanba povedať: pomýlil som sa. Ak to nie je ješitný pán riaditeľ, bolo by vhodné povedať mu pravdu a on už nájde spôsob, ako to napraviť. No ak je ješitný, nuž potom by som deťom akože nešťastnou náhodou oblial pri kontrole všetky zošity kávou, aspoň pol litrom, založil im nové a učivo vysvetlil poriadne. Deti sú veľmi citlivé a chápavé, určite by to pochopili, prijali túto hru a nič by zbytočne neriešili. Bonusom by tak bola jedna lekcia prosociálneho správania pre skutočný život.”

Peter Humay

„Ja som zásadne proti pravidlám v matematike. Učím vždy názorne a na príkladoch. Ak nejaké pravidlá, tak také, ktoré si odvodíme so žiakmi na základe nejakej skúsenosti. My sme sa zlomky učili na čokoláde, teraz viac letí pizza. Tak by som si doniesla papierovú pizzu a ukázala im, že „někde soudruzi z NDR udělali chybu“, že to skrátka nejako nesedí. Matika nie je odtrhnutá od života. A že to tým deckám ani nevadilo? To by potom znamenalo, že keď zjem dve polovice, tak som zjedol štvrtinu pizze?”

Dana Kozáková

„Z učiteľského hľadiska možno správne. Ale z toho detského pohľadu určite nesprávne. Obviniť deti, že niečo zle pochopili, aj keď to nebola pravda – to je čisto učiteľský prístup! Tí šiestaci vyrastú a s týmto prístupom sa určite stretnú veľakrát. Ja len, že sa učitelia neustále sťažujú, že nemajú úctu a rešpekt. Ach jaj! Kedy to tým našim učiteľom dôjde?”

Monika Karolčíková

„Vysvetliť pánovi riaditeľovi sčitovanie zlomkov. A dúfať, že pochopí, že nie je na správnom poste. Ak riaditeľ ide suplovať hodinu bez prípravy, nemá úctu k žiakom ani k učiteľskému povolaniu. A ak učivo vysvetlí chybne, nemá úctu ani sám k sebe.”

Tatiana Rusnáková

„Najprv skontrolovať v zošitoch, či im to naozaj takto vysvetlil. Mám skúsenosť, že vysvetlíte žiakovi sčítanie zlomkov, hneď za tým násobenie, prepočíta sto príkladov a na druhý deň vám tvrdí, že sčitovanie ste mu vysvetľovali presne tak ako ten nešťastný riaditeľ. Učiteľka by mala ísť za pánom riaditeľom, vysvetliť mu sčitovanie zlomkov a ak ho nechce potopiť pred žiakmi,  nech si vezme ešte deň voľna, a tak dovolí riaditeľovi, aby chybu opravil sám. Keby však riaditeľ prišiel sám za žiakmi, že sa ospravedlňuje a že sa pomýlil, tak to by žiaci ešte prijali. Ale keby učiteľka žiakom povedala, že pán riaditeľ ich naučil sprostosť, tak by sa stal terčom výsmechu celej školy, lebo by sa to roznieslo. Na druhej strane, deti by matematiku prestali brať vážne: veď ani pán riaditeľ ju nevie, a predsa je riaditeľom.

Katarína Karľová

„Ak im to naozaj hovoril takto, tak by som rovno povedal, že im to hovoril zle. Ešte lepšie, hodil by som po nich sériu úloh, z ktorej by bolo jasné, ako to je. Prvá úloha by bola 1/2 + 1/2 a ani by som nič nemusel hovoriť.”

Anino Belan

„Áno, uznávam, že je to ťažké, zvlášť, ak to bol riaditeľ školy. Zrejme je atmosféra v škole taká, že učiteľ má pravdu a žiak drží ústa a odpisuje do zošita, čo učiteľ vykladá. Podľa mňa je to o oveľa hlbšom probléme, než o nejakom sčitovaní zlomkov. Napadol mi ešte jeden pohľad na vec: ako je možné, že žiaci riaditeľovu chybu neodhalili sami? Kriticky mysliaci ľudia, ktorí „nespapkajú“ všetko, čo im je povedané, ale premýšľajú, skúmajú a porovnávajú s vlastnou skúsenosťou, predsa musia nájsť jednoduchý protipríklad, že 1/2 + 1/2 sa nerovná 2/4. Ibaže by boli zvyknutí matematiku prijímať ako niečo, čo spadlo z neba, nemá to nijaký súvis s realitou, nedá sa na to nijako prísť a učiteľ im to musí vysvetliť – a od nich sa očakáva iba to, že sa naučia postup. Ale to viac hovorí o pani učiteľke, ktorá ich matematiku učí bežne.”

Zuzana Burjanová

„Riaditeľ nemôže byť ten, kto machruje, že všetko vie. Ale ani učitelia nie. Ale že riaditeľ nevedel zlomky, tak to je dosť zlé. Určite by som to riaditeľovi povedala medzi štyrmi očami.”

Dana Doková

„Ja by som to neriešila hneď na hodine. Radšej by som s nimi zopakovala staršie učivo a po hodine sa zastavila u riaditeľa. Najférovejšie by bolo, keby do triedy zašiel on a žiakom vysvetlil, že je tiež len človek, nemôže vedieť všetko, jednoducho priznal by chybu. Ale mali by to počuť od neho.”

Zuzana Jakušová

„Ja osobne obdivujem pani učiteľku, že nepotopila kolegu a ani z príbehu nemám pocit, že by obvinila deti a ich chápanie/nechápanie. Mnohí dospelí zabudli na to, že tiež boli deti a bolo to pre nich nové, neznáme. Zvlášť sčitovanie zlomkov je príliš abstraktné a nie je každému hneď jasné, čomu sa rovná 1/3 + 5/4. Existujú rôzne spôsoby znázornenia zlomkov a ak ich učiteľ ponúkne, tak je bližšie k tomu, aby to deti pochopili. Verím, že táto pani učiteľka to vysvetlila všemožnými spôsobmi a voči všetkým sa zachovala korektne. A v súčasnej škole to už dávno tak nefunguje, že žiak je len pasívnym prijímateľom informácií.” 

Michaela Kutelyová

Riaditeľské sčitovanie zlomkov

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top