Informatika môže žiakov naučiť viac než bold a italic. Je to jedinečná príležitosť učiť sa myslieť a nájsť svoju cestu.
Medzi povinnými predmetmi je jeden z najmladších a zdá sa, že práve preto existujú rôzne názory na jeho obsah. Zatiaľ čo väčšina učiteľov (a zrejme aj tvorcov školskej legislatívy) sa s počítačom musela učiť pracovať až v dospelosti, ich žiaci sú už digitálnymi domorodcami. Vďaka tomu mohol nastať aj taký paradox, že obsahový a výkonový štandard pre prvý stupeň sa nápadne podobá obsahu školenia pre učiteľov. A pravdepodobne preto sa na informatike často za cieľ považuje to, čo by sme mali brať len ako prostriedok a nástroj.
K otvoreniu tejto témy ma inšpiroval e-mail od našej pravidelnej prispievateľky Silvie Bodlákovej, ktorá učí informatiku na Spojenej škole na Tilgnerovej ulici v Bratislave. Popísala, ako sa snaží na svojej škole presadiť takú podobu informatiky, ktorá sa neuspokojí len s intuitívne osvojiteľnými zručnosťami a následne s dobrými známkami zadarmo, ale takú, v ktorej sa prepája viacero predmetov, do ktorej preniká reálny život a ktorá „obsahuje aj výuku logiky, algoritmického myslenia či základov programovania a tvorby webovej stránky, aby deti nevideli prácu na počítači len ako dobre platenú, ale aj to, že je pri nej potrebná systematickosť a dôslednosť.“ To, že takýto návrh narážal na nepochopenie vedenia i rodičov, ma presvedčil, že bude potrebné sa na túto tému pozrieť bližšie.
Easy ISCEDy
Štátny vzdelávací program pre informatiku nie je, na rozdiel od iných predmetov, príliš prehustený. Tiborovi Repčekovi z Evanjelického gymnázia v Liptovskom Mikuláši to vyhovuje: „Ja som spokojný. Je to dostatočne všeobecné na to, aby si každý učiteľ konkrétne prispôsoboval témy a zaraďoval novinky.“ Priestor na vlastné vytváranie obsahu vyhovuje aj Aninovi Belanovi zo Školy pre mimoriadne nadané deti a gymnázia v Bratislave: „Keď sme vymýšľali, ako budeme informatiku u nás v škole učiť, veľmi sme na obsahové a výkonové štandardy nepozerali a spravili sme si to tak, ako nám to prišlo dobré a zmysluplné. Dodatočne sme zistili, že sme štandardy pokryli. Decká nám z informatiky maturujú skvelo, často ju idú študovať, jedna žiačka tento rok dokonca na Cambridge. Tak-že to asi robíme dobre.“
Špeciálnym prípadom sú stredné odborné školy, kde informatika nie je iba všeobecnovzdelávacím, ale aj odborným predmetom, a teda je v nej potrebné ísť omnoho viac do hĺbky. Podobne ako ŠPÚ, ani ŠIOV učiteľom veľa nepredpisuje. Lenka Huňorová zo Strednej priemyselnej školy v Martine, kde sa informatika prelína takmer s každým odborným predmetom, je so slobodou vo svojom predmete spokojná: „Obsahové a výkonové štandardy sme konzultovali s kolegami zo stredných škôl, s ktorými najviac spolupracujeme, následne sme si vypracovali vlastné vzdelávacie programy. V škole veľmi úzko spolupracujeme, diskutujeme, neustále si pomáhame a vzájomne sa inšpirujeme pri vytváraní hodín s aktuálnym obsahom, ktoré budú zaujímavé pre žiakov.“
Každý učiteľ vie, že ak dostane slobodu na tvorbu vlastného obsahu, znamená to pre neho omnoho viac práce, ako keď niečo dostane striktne, ale pohodlne dané. Ani jeden z oslovených informatikov sa mi však na to nesťažoval.
To Word or not to Word
Textové editory, tabuľkové kalkulátory a prezentačné programy sú súčasťou života bežného používateľa IKT najčastejšie, je teda logické, že ich na informatike nemožno vynechať. Jaroslav Oster, riaditeľ spoločnosti InfoConsult a zakladateľ projektu na podporu IT bezpečnosti Preventista.sk, hovorí: „Školy by si mali ujasniť, ako sú IT prakticky využívané v komerčnom svete a prispôsobiť sa týmto trendom. Ja na študenta strednej školy nahliadam ako na potenciálneho zamestnanca a mal by teda mať základné vedomosti praktického využívania IT v pracovnom pomere – od ovládania operačného systému na používateľskej úrovni cez spracovanie textu a tabuľkové kalkulácie po základné metódy elektronickej komunikácie.“
Peter Spišák, prírodovedec a podnikateľ v oblasti senzorovej a meracej techniky pre školy z Michaloviec, za užitočné považuje základné vedomosti o operačných systémoch a hardvéri počítačov i mobilných zariadení, ktoré idú pod povrch intuitívneho poznania, sieťové technológie, špeciálny softvér, ale aj novinky, akými sú v súčasnosti napr. cloudové, kolaboratívne a databázové riešenia. To všetko s dôrazom na multiplatformnosť, teda neobmedzovať sa len na operačný systém Windows. Programy typu MS Office by však podľa neho našli lepšie uplatnenie na iných predmetoch: „Úplne mi uniká, prečo sa Word a Excel učia na informatike. Word je textový editor určený na písanie, úpravu textu, na korešpodenciu, kontrolu textu a podobne. Nič viac ani nič menej. To všetko by malo byt súčasťou vyučovania slovenčiny, cudzích jazykov a podobne. To isté sa týka Excelu. Excel je tabuľkový editor vhodný pre štatistiku, účtovníctvo, v menšej miere pre matematiku a iné prírodné vedy. Tam by malo smerovať aj jeho vyučovanie, lepšie povedané, jeho aktívne využívanie v škole.“
Thinkware
V oblasti informatiky zrejme nenájdete nikoho, kto by nezdôrazňoval blahodarný účinok porozumenia algoritmickým procesom na myslenie žiakov. Znalosť konkrétneho hardvéru a softvéru je totiž pominuteľný kapitál. Lenka Huňorová: „Snažíme sa učiť tak, aby žiaci vedeli, že o 10 – 20 rokov budú robiť na inej verzii softvéru a na úplne inom hardvéri a chápali, že práve informatika je oblasť, ktorá sa veľmi rýchlo mení a vyvíja a že sa v tomto smere budú učiť hlavne sami. Preto dávame veľa priestoru samostatnej práci žiakov a rozvíjame i spoluprácu medzi nimi.“
Anino Belan vytvoril vlastnú online učebnicu programovacieho jazyka Python: „Je dobré vedieť, ako veci fun-gujú, aj keď práve nie ste v danej ob-lasti profesionál. Keď sa človek snaží vysvetliť počítaču, aby spravil to, čo chce, je to zaujímavá skúsenosť, pretože to v istom zmysle musí povedať úplne presne. Keď sa to nestane, počítač vzápätí buď povie, že nerozumie, alebo vykoná presne tú somarinu, ktorú mu človek povedal. Človek tak príde na to, že robí hlúposti hneď potom, ako ich urobil. To môže byť užitočný tréning, pretože v živote často to, že robil hlúposti, uvidí až po dlhšom čase.“
Pritom nejde primárne o programovanie. Jaroslav Oster: „Nie som zástancom modernej futurologickej predstavy šírenej často laikmi o tom, že celý národ raz bude programátorský a Slovensko sa bude živiť programovaním. Informatika sa však javí ako ideálny predmet pre učenie detí myslieť koncepčne a sekvenčne – na čo je algoritmizácia ako stvorená.“
Be CrITical
Hoci internetová kriminalita rozšírila repertoár populárnych tém komerčných médií, o IT bezpečnosti sa v našich školách ešte len začína hovoriť. Silvia Bodláková si myslí, že na prvom stupni je dôležitá opatrnosť, preto polemizuje so ŠVP: „Podľa mňa vyhľadávanie na internete vo všeobecnosti nie je v tomto veku vhodné pre možné nástrahy – stačí vyhľadávanie na nejakej stránke. V tomto veku by sa deti ešte nemali učiť ani mailovať, rozhodne nie na free mailovačoch, kde schránka nie je chránená. Ešte totiž nevedia rozpoznať, čo by mohli spôsobiť napísaním nevhodného mailu na nesprávnu adresu a pod.“
Chrániť deti však nie je možné úplne ani donekonečna. Je dôležité žiakov vyzbrojiť schopnosťou kriticky posudzovať to, čo nájdu na internete. Jaroslav Oster: „Práve deficit takýchto vedomostí podaných vhodnou formou na základnej škole vytvára podhubie pre upevňovanie nesprávnej a nekritickej dôvery v obsah nájdený na internete, ktorý je v neskoršom veku zásadným problémom pre zachovanie vlastného bezpečia. Tu niek-de vidím základ toho, že používatelia dnes bezbreho veria všetkému čo pochádza z ,matrixu´.“
Yes You Can
S počítačmi sa už dávno nepočíta len v oblasti priemyslu, štatistiky a administratívy. Poskytujú obrovský priestor pre tvorivosť vo všetkých smeroch a najlepšie sa s nimi naučíme pracovať práve vtedy, keď ich používame na to, čo máme radi a ani ich pritom nevnímame.
Ani vyučovanie informatiky nemusí byť len o zadávaní suchých a vždy rovnakých algoritmov. Dáva učiteľovi možnosť podporiť svojich žiakov v tom, v čom sú dobrí a čo ich môže napĺňať. Tibor Repček: „Podľa mňa je informatika v škole potrebná v prvom rade preto, aby žiaci zistili, ako si vďaka nej môžu uľahčiť a spríjemniť život, či dokonca nájsť si vďaka nej prácu, ktorá ich môže baviť a dobre živiť. A nemusí to byť hneď programovanie. Môžu byť grafici, webdizajnéri, titulkári, tvorcovia e-kníh… Možností je neskutočne veľa a stále pribúdajú.“