Rozvíjajme myslenie, nielen kritické.

Rozvíjajme myslenie. Nielen kritické.

Pedagogickým hitom posledných rokov je kritické myslenie, ktoré už tuším v rebríčku najčastejšie používaných fráz a klišé predbehlo aj zdanlivo neporaziteľnú tvorivosť. Nemám nič proti kritickému mysleniu ako takému a želal by som si, aby ho pán Boh ľuďom nadelil čo najviac. Predsa len mi však na spôsobe, akým sme v školách túto tému uchopili, čosi prekáža.

Prečo kritické myslenie? Prečo nie jednoducho myslenie? Kto myslí, myslí aj kriticky. Nie je možné mať dobre rozvinuté myslenie a nemyslieť pritom kriticky. Aký zmysel má obmedzovať naše pedagogické snaženie na rozvoj kritického myslenia? Nemali by sme sa snažiť kultivovať myslenie žiakov vo všetkých jeho rozmanitých podobách? Som presvedčený, že keby sme to robili, mali by naši žiaci aj dobré kritické myslenie. Naopak to však platiť nemusí. Človek s kritickým myslením nemusí napríklad vidieť problém v tom, že biblický Adam má na väčšine malieb pupok. Človeku s dobrým myslením by však malo dôjsť, že tu niečo nehrá.

V mojom ponímaní je kritické myslenie jednoducho aplikáciou myslenia v istých typoch situácií: keď sa niečo dozvedáme (napr. z médií, zo sociálnych sietí), keď nás niekto o niečom presviedča (napr. politik), keď nám niekto niečo ponúka (napr. obchodník či reklama) a pod.

Prečo nepovažujem za vhodné namiesto vše­obecnejšieho cieľa „rozvíjať myslenie žiakov“ hovoriť o potrebe „rozvíjať ich kritické myslenie“? Napríklad preto, že mnohí učitelia si potom môžu myslieť, že sa ich tento cieľ netýka. Na hodinách biológie predsa so žiakmi nehovoria o médiách, sociálnych sieťach, hoaxoch, politikoch, nekalých obchodných praktikách. Naproti tomu cieľ „učiť žiakov myslieť“ je univerzálnejší a mal by sa týkať všetkých učiteľov a všetkých predmetov. Napokon to, že Adam by správne nemal mať pupok, je učivo biológie.

Rozvíjajme myslenie. Nielen kritické.
Share on facebook
Share on whatsapp
Share on twitter
Share on linkedin

Vyberte si rubriku