Štefan Banič – (ne)slávny vynálezca padáka

Námet na integrované vyučovanie prostredníctvom známej osobnosti

 V dnešnej záplave rôznych pseudocelebrít by zasvietil na oblohe významných a užitočných ľudí Slovák Štefan Banič ako nefalšovaná supernova. Koľkí z nás poznajú významného vynálezcu padáka a objaviteľa jaskyne Driny? Muža, ktorý odmietol ponúkanú odmenu za svoj vynález, pretože bol presvedčený, že vynašiel padák pre záchranu ľudských životov a nie pre peniaze a slávu. 

Morálne hodnoty a obojaké spoluhlásky

V rámci integrovaného vyučovania sprevádzal malých tretiakov Štefan Banič takmer počas celého dňa. 

Na hodine etickej výchovy sme rozobrali charakterové a morálne hodnoty vynálezcu, ktorý nebol finančne bohatý, ale napriek tomu prežil plodný a plnohodnotný život. Nezanedbateľným prvkom jeho života je skutočnosť, že musel odísť ako vyučený murár kvôli chudobe a nedostatku práce „za chlebom“ do cudziny, čo ani dnes nie je výnimkou. 

Pracovali sme s knihou Tichý Ikaros (V.Pelikán, J.Schmidt) a časopisom
Slniečko 2/2014. Analyzovali sme vlastnosti Štefana Baniča s prepojením na slovenský jazyk: 

V jednotlivých slovách zakrúžkuj rôznymi farbami tvrdé, mäkké a obojaké spoluhlásky:

SKROMNOSŤ 

USILOVNOSŤ 

ODHODLANOSŤ

Daidalos a Ikaros

Odporúčam pozrieť si video zoskoku padákom 96-ročnej babičky na youtube, aby sme si ozrejmili, že vek niekedy naozaj nemusí byť prekážkou k odvážnym činom či nesplneným snom z mladosti.

Na hodine čítania sa žiaci dozvedeli o skutočnom impulze Baniča hľadať zariadenie, pomocou ktorého by sa dalo lietať alebo aspoň vznášať vo vzduchu. Začal som samotným príbehom Štefana Baniča ešte z jeho školských čias: učiteľ rozprával žiakom legendárny príbeh o Daidalovi a Ikarovi, čo priviedlo malého Štefana k tomu, aby vyliezol s kamarátom na neďaleký strom a počuté uskutočnil v praxi. Potom žiaci čítali príbeh o Ikarovi z knihy Staré grécke báje a povesti (Eduard Petiška) a opakovali si pojmy ako báj, bájka, rozprávka, povesť.

Šifrovačka a vlastiveda

Matematiku sme odštartovali výpočtom dátumu narodenia nášho vynálezcu:

Ak Štefan Banič umrel v roku 1941 vo veku 71, kedy sa narodil? V roku 1913 zostrojil prvý padák, koľko mal vtedy rokov?

Potom nasledovala súťaž v skupinách, kde žiaci dostali papierik so zašifrovaným  číslom 1 108 484 (čo bolo číslo, pod akým vydal Baničovi Patentový úrad Spojených štátov potvrdenie, že je vynálezcom použiteľného leteckého padáka). Šifra spočívala v postupnom vyriešení rôznych matematických príkladov v rámci učiva tretieho ročníka. 

Prepracovali sme sa k hodine vlastivedy, ktorú som začal prezentáciou profilu Štefana Baniča. Veľmi kvalitne je spracovaný napríklad projekt  Vladimíra Vaľka – Osobnosti Slovenska: Štefan Banič. Žiaci si utvrdili a prehĺbili všetky relevantné informácie, na mape vyhľadali Smolenice, rodisko nášho vynálezcu, pomocou internetu sa oboznámili s jaskyňou Driny, Smolenickým zámkom, Baničovým pomníkom na letisku v Bratislave či pamätnou tabuľou na rodnom dome. Zaujímavosťou je aj poštová známka s jeho portrétom i technickým nákresom padáka. 

Zostrojme si padák

Putovanie po stopách Štefana Baniča sme ukončili hodinou výtvarnej výchovy, kde si zručnejší žiaci zostrojili vlastný malý padáčik (pomocou plastového vrecúška, špagátiku a závažia), ktorého možnosti si potom vyskúšali na školskom dvore. Niektoré deti si Baničov padák jednoducho len nakreslili na výkres. 

Stretnutie so slovenským, dnes už slávnym vynálezcom padáka obohatil žiakov okrem iného i vedomosťou, že aj malý národ v strede Európy môže mať výnimočné osobnosti.

Miroslav DEGLOVIČ, ZŠ Pavla Marcelyho, Bratislava

Štefan Banič – (ne)slávny vynálezca padáka

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top