Čo hovoria výskumy o kooperatívnom štýle vyučovania
Na edukačných stránkach môžeme nájsť texty porovnávajúce súťaživý a kooperatívny štýl vyučovania. V zásade sa zhodujú na tom, že oba majú niečo do seba, oba prinášajú výsledky a oba pripravujú žiakov na život. Nemali by sme vraj preferovať jeden na úkor druhého. Čo na to hovorí veda?
Najviac ma zaujal text Robyna M. Gilliesa publikovaný v Australien Journal of Teacher Eduation. Gillies sleduje postupnosť všetkých metananalytických štúdií za posledných viac ako 30 rokov, ktoré priebežne sumarizovali čiastkové výskumy na poli kooperatívneho vyučovania, najčastejšie v porovnávaní so súťaživým a individualistickým štýlom.
Cestovanie v čase
Kooperatívne vyučovanie sa dostalo do širšieho povedomia v raných 80. rokoch, kedy bola publikovaná metaanalýza 122 experimentálnych výskumov, ktoré ho v praxi overovali. Kooperatívne vyučovanie prinášalo lepšie výsledky naprieč celým spektrom predmetov v rôznych vekových skupinách a pri rôznych typoch zadaní. Ukazovalo sa ako efektívnejšie než súťaživé a individualistické metódy. Na konci 80. rokov Slavin zhodnotil výsledky 60 štúdií, ktoré porovnávali efektivitu kooperatívneho vyučovania oproti kontrolným triedam. V 72 % tried ho výsledky favorizovali, v 13 % neboli zistené rozdiely a v 15 % dopadli lepšie kontrolné skupiny. K tejto metaanalýze by som rada dodala, že typ výskumného dizajnu – skupina, kde sa menia premenné v porovnaní so skupinou bez zásahu, sa už takmer nevyužíva. Získané dáta nie sú považované za spoľahlivé, lebo sa ukázalo, že takmer akákoľvek zmena prináša pozitívne výsledky, ide o tzv. Hawthorne efekt. Teda tieto výsledky budeme brať s určitou rezervou.
Johnson and Johnson preskúmal 117 nových štúdií, ktoré porovnávali kooperatívne, súťaživé a individualistické vzdelávanie a sledoval ich vplyv nielen na akademickú oblasť. Zaujímali ho zmeny osobnostné aj sociálne. Pri väčšine sledovaných parametrov našiel silný efekt (0.58 až 0.70) v porovnaní s inými štýlmi vyučovania. Pre laika to znamená nielen nejakú úspešnosť, ale veľmi výraznú úspešnosť. Roseth, Johnson and Johnson sa zamerali len na dlhodobé štúdie sledujúce vývin žiakov v čase. Dva faktory u sledovaných adolescentov zreteľne vystúpili do popredia: čím skôr žiaci prešli na kooperatívne vyučovanie, tým lepší bol ich prospech a kvalitnejšie rovesnícke vzťahy.
Slavin sa v jednej metaanalýze zameral na porovnávanie kooperatívneho a iných inovatívnych metód vo vyučovaní matematiky a čítania, obzvlášť sa pozrel na problematických žiakov so slabými výsledkami a vývinovými poruchami. Z porovnania vyšlo kooperatívne vyučovanie lepšie ako programy využívajúce moderné IKT a špeciálno-pedagogické postupy.
Dobré aj pre učiteľov
Výskumníci zaznamenali pozitívny vplyv aj na osobnostné premenné. Žiaci vykazovali vyššiu spokojnosť v živote, zlepšili sa v komunikačných a interpersonálnych zručnostiach. Tiež sa ukázal pozitívny vplyv kooperatívneho vyučovania na celkový sociálny a intelektuálny vývin detí. Žiaci vykazovali hlbšie porozumenie obsahu učiva.
V jednej štúdii sledovali vplyv na učiteľov a zistili, že pri kooperatívnom vyučovaní vnímajú nižšiu pracovnú záťaž a majú lepší prehľad o postupe osvojovania daného učiva u svojich žiakov. Pozitívny efekt sa zistil aj pri stredoškolských študentoch nielen štandardizovaných testovaniach, ale aj v testoch kritického myslenia.
Výskum v Afrike a v Iráne
V Nigérii sa rozhodli pre svoj vlastný výskum na 484 stredoškolákoch na štyroch školách. Trom školám boli náhodne pridelené tri štýly vyučovania a jedna zo škôl pokračovala bez zmeny. Na začiatku aj na konci mesiaca boli ich výsledky merané štandardizovaným matematickým testom. Učitelia všetkých troch škôl prešli tréningom v príslušnom štýle. Výsledky v teste ukázali signifikantný rozdiel medzi všetkými skupinami. Najlepšie dopadli študenti kooperatívneho vyučovania, potom vyučovanie súťaživým štýlom, následne individualisti a najhoršie dopadla skupina, kde sa na prístupe k vyučovaniu nič nezmenilo.
Jednou z výhrad kooperatívneho vyučovania je, že deti nebudú rozvíjať zručnosti potrebné pre samostatné štúdium, preto je zaujímavá iránska štúdia, ktorá zistila práve zvýšenie autonómie u študentov pri takejto forme vzdelávania. Je však potrebné dodať, že vzorka 88 študentov nedovoľuje široké zovšeobecnenie. Keď už sme v Iráne spomeňme ešte niečo. Učitelia druhého jazyka predpokladali, že súťaživé prostredie bude zvyšovať „hanblivosť“ a neochotu vystavovať sa neúspechu. Kooperatívne vyučovanie bude viesť k otvorenosti a zníženiu úzkosti aj pri nedostatočných kompetenciách. V štúdiách sa ukázalo, že úzkosť podmieňuje neochotu komunikovať. Výsledky očakávania potvrdili. V súťaživej atmosfére sa ochota komunikovať nezmenila, kým v skupine, ktorá prešla na kooperatívne vyučovania, sa ochota komunikovať rapídne zvýšila.
Súťaž je chyba v systéme
Z údajov vyplýva, že by bolo potrebné prehodnotiť metódy vnášajúce do triedy súťaž. Dianie v triede sa môže dynamizovať, no jeho príspevok k zlepšeniu vedomostí a zručností je rozhodne viac než sporný. Argument, že spoločnosť je postavená na súťaži neobstojí. Aj zubný kaz sa bežne medzi ľuďmi vyskytuje ale nebudeme k nemu deti aktívne viesť.