Svet Generácie Z

Generácia Z

Súčasní aj nedávni tínedžeri sa musia naučiť fungovať v zložitom svete, na čo doterajší jednoduchý spôsob učenia nestačí.

Svet, do ktorého sa po roku 1995 narodila Generácia Z, je stále najmä svetom predchádzajúcej generácie, hoci viacerí Z-kári už doň začínajú vstupovať aj ako vynálezcovia, internetové celebrity alebo tvorcovia mobilných aplikácií. Všetci sa v ňom učia orientovať a nie je to vôbec jednoduché. 

Život po útoku na Dvojičky a svetovej hospodárskej kríze je neistý a komplikovaný. Už nás nedelí Berlínsky múr, môžeme žiť, študovať a pracovať v podstate kdekoľvek vo svete, no ako sa vyjadrila Zuzana Mistríková na debate v našej škole o novembri 1989, táto generácia už žije v oveľa zložitejšom svete. 

V čase, keď píšem tento článok, rozmýšľame, ako Európa zareaguje na útok na Charlie Hebdo, ako eliminovať Islamský štát v Sýrii a Iraku, čo nové sa dozvieme o živote na Marse, ako zastaviť ebolu alebo ako dopadne referendum 7. februára. Rozprávať sa, čítať si o týchto udalostiach, etických, spoločenských a vedeckých otázkach s našimi študentmi je určite ťažšie ako ich učiť určovať vetné členy alebo hľadať rieku Kongo v Afrike, keďže tu už správne odpovede dávno poznáme. 

Za všetkým (nie) sú ilumináti

Riešiť dilemy a hľadať nové riešenia nám môže pomôcť aj Google, ale len ak vieme, ako využívať informácie, ktoré v sebe skrýva. Technológie sú predĺženou rukou súčasných tínedžerov, skrolovanie v smartphone im ide ľahšie ako krasopis, no neznamená to, že sú aj mediálne gramotní a technológie vedia automaticky kompetentne používať, ako upozorňuje aj danah boyd (sic!) vo svojej knihe It´s Complicated: The Social Lives of Networked Teens. 

Podobnú vec si všimol aj stredoškolák Daniel Beďatš, ktorý v blogu s názvom Konšpirácie na strednej škole o svojich rovesníkoch a kamarátoch napísal, že v sebe majú zakorenenú všeobecnú nedôveru voči normálnym médiám aj bez toho, aby čítali tie konšpiračné, majú pocit, že za oponou sa dejú obrovské veci a že nás odtiaľ „niekto“ sleduje a ovláda. Podľa mladého blogera môže byť dôvodom neinformovanosť a neschopnosť kriticky rozmýšľať. To je zase často dôsledkom nedostatočného dôrazu na kritické myslenie na školách, ako aj diskurzu na sociálnych sieťach, kde nahlas zvykne kričať práve dôverčivé publikum konšpiračných médií. V zložitom svete je potom spôsob, akým si jeho rovesníci vysvetľujú jednotlivé udalosti, podľa Daniela „vždy viac-menej rovnaký – neoficiálna verzia, rýchle pochopenie a jednoduchá idea.“

V Pew Research Center skúmali vplyv internetu na schopnosť študentov hľadať, hodnotiť a používať zdroje. Americkí učitelia sa zhodli na viacerých pozitívnych aspektoch internetu, no zdôraznili to, čo určite vidíte aj v našich triedach – študenti sa spoliehajú vo veľkej miere na vyhľadávače a Wikipédiu a v oveľa menšej miere na stránky novín, analytické portály, knižnice alebo knihy. Takisto majú problém zhodnotiť dôveryhodnosť zdrojov, pričom ľahko kopírujú myšlienky iných. Opýtaní učitelia sa zhodli, že hlavnou prioritou v dnešných triedach by malo byť učiť študentov, ako hodnotiť kvalitu informácií, ktoré nájdu. Prispôsobujú tomu teda zadania napríklad tak, že študenti musia využívať online zdroje z portálov, ktoré považujú učitelia za dôveryhodné (napr. online databázy) alebo vytvárajú zadania, ktoré nútia študentov využívať rôzne zdroje a hľadať informácie na viacerých miestach. Ak bola doteraz nevyhnutnosťou znalosť angličtiny, pre túto generáciu to bude navyše aj kompetentné zvládanie záplavy informácií. 

Učiteľ (konečne!) nie je Google

Bifľovačky sme prežili my, určite by ich prežili aj tieto decká a generácie po nich, o to však nejde. Aj vďaka technológiám dokážeme posunúť naše vzdelávanie preč od jednoduchých právd, že rieka Kongo je v Kongu, k metódam práce s dátami a zdrojmi, aby sme mohli hľadať riešenia na rôzne problémy. Je možné, že ich naši žiaci nevyriešia, no je možné aj to, že sa im podarí zostrojiť z lega tlačiareň Braillovho písma ako 12-ročnému chlapcovi z Kalifornie. V každom prípade však získajú dôležité zručnosti, ktoré im umožnia napredovať rýchlejšie a vnímať svet v súvislostiach a nie v atomizovaných poznatkoch. 

Viacerí mladí ľudia sú problem-solvers (riešitelia problémov, pozn. red.), chcú hľadať riešenia, učiť sa veci cez experimenty a pochopiť udalosti v kontexte. Niektorí z nich majú napozerané tisícky hodín inšpiratívnych TED videí, v ktorých sa o vede hovorí úplne ináč ako o stavovcoch v učebnici. Títo žiaci, ako sa vyjadril aj jeden môj študent, nevidia zmysel v chodení na hodiny, kde si prepisujú poznámky z tabule, aby ich o pár týždňov zreprodukovali na teste. Zmysel vidia v tom, aby fakty, napríklad letopočty na dejepise, mali k dispozícii alebo si ich našli na internete, a aby potom na hodinách pracovali s textami alebo doma s dokumentárnymi filmami. Aby fakty pochopili v kontexte a dokázali o dobe a udalostiach rozmýšľať. Na takýchto hodinách dávajú pozor neustále, pretože musia pochopiť súvislosti. Viac sa im páčia hodiny a písomky, na ktorých učitelia neskúšajú ich schopnosť nabifľovať sa fakty, ale práve to, ako dokážu premýšľať a tieto fakty aplikovať. 

Ako píše aj Diane Ravitch vo svojom článku The Myth of Chinese Superschools, čínski študenti sú síce svetová špička v písaní štandardizovaných testov, no je len málo pravdepodobné, že čínsky vzdelávací systém vyprodukuje laureátov Nobelových cien. 

Pomôžme deťom nebáť sa zložitosti

Komplikované veci, ako útoky na Charlie Hebdo, ebola alebo hlad v Afrike, na ktoré nemáme odpovede, sú frustrujúce, ale sú aj výzvou, pretože nás nútia bádať, objavovať, inovovať. Aby sme našich žiakov pripravili na svet, ktorý už jednoduchší nebude, musíme im dať nástroje, ktoré im umožnia zodpovedne a kriticky bádať. A musíme ich naučiť trpezlivosti samostatne hľadať odpovede spočiatku aj na otázky, na ktoré my už odpovede dávno poznáme. 

Svet Generácie Z

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top