Tento príbeh nám porozprávala naša známa. Stal sa jej v čase, keď bola gymnazistkou.
„Na dejepise sme preberali zámorské objavy a mali sme sa naučiť príslušné letopočty. Učiteľka nespresnila ktoré, odkázala nás na legendu v dejepisnom atlase. Bola som dobrou žiačkou, ale pamäť na roky som nemala. Podobné veci som sa učila ako básničku. Na záver učenia som si všetky letopočty vypísala na malý papierik. Vyzeral ako ťahák, ale ja som ťaháky nevedela používať – vyrábala som si ich iba ako pomôcku pri učení sa.
Na ďalšej hodine sme z tých letopočtov písali písomku. Učiteľka počas nej chodila po triede, obracala fľaše položené na laviciach, nadvihovala peračníky, pozerala do nich… Bola som celkom pokojná, ešte aj keď rozopínala môj peračník. Zbledla som, až keď jej ruka víťazoslávne vytiahla môj papierik s letopočtami. Vtedy som si spomenula, že som si ho tam odložila…
Učiteľka mi po hodine povedala, že na budúcej hodine budem písať písomku znova a tentoraz zo všetkých letopočtov, ktoré som si vypísala na lístok.
A za každú chybu pôjde bod dolu. Moje vysvetľovanie, že nešlo o ťahák a že som ho vôbec nepoužila, nezabralo.
Z prvej písomky som dostala jednotku, no z tej druhej trojku, čo mi nakoniec pokazilo známku na vysvedčení. Cítila som veľký pocit krivdy.“
Tu sú názory niektorých čitateľov a čitateliek DOBREJ ŠKOLY:
Čo si myslíte o postupe žiačky a dejepisárky? Ako by ste reagovali na mieste učiteľky vy?
Mnohí diskutujúci sa sami priznali, že podobné pomôcky si ako študenti vyrábali. Niektorí by dokonca žiačku pochválili. Iní dali vyučujúcej aj rady, ako by mohla skúšanie a hodiny dejepisu zlepšiť.
Tiež som si robil poznámky, také mini rešerše, pomáhalo mi to pri učení. Nikdy som ich ako ťahák nepoužil. A zostalo mi to doteraz, aj moje učiteľské prípravy sú moje „stenografické“ záznamy toho, ako by mohla moja hodina vyzerať. Občas to aj uskutočním podľa plánu a občas vytvorím hodinu absolútne inú. Určite by som však nepoužil trest na spôsob pani učiteľky. Študentka nepodvádzala. Nebolo za čo trestať.
Peter Humay
Ak si urobíme ťahák ručne, je to najlepší spôsob niečo sa naučiť. Keď som chcela prinútiť žiakov učiť sa, museli mi hotové ťaháky pred písomkou ukázať. To neznamená, že ich mohli použiť.
Bellovičová Kolářová
Je to predsa metóda tezaurov, pochválila by som ju, že sa poctivo pripravovala. Učiteľka by mala zopakovať skúšku z metodológie.
Hedviga Tomášová
Ťaháky ako učebnú pomôcku som používal aj ja a odporúčam ho aj žiakom. Samozrejme, bez používania na písomke. Evidentné odpisovanie je bez milosti na potrestanie, ale tento prípad? Okaté snorenie učiteľky počas hodiny po potenciálnom podvode? To hádam nie?
Jurai Gonšor
Aj keby to bol ťahák, bol nepoužitý, tak čo sa stalo? Akurát si jeho tvorením lepšie zopakovala učivo. Žiačka ho mala pre vlastnú spokojnosť, úplne to viem pochopiť. Sama som si robievala takéto výpisky počas školských rokov, no nikdy som ich nepoužila, zámer bol úplne iný. Vyučujúca, predpokladám, pozná svojich žiakov, tak nechápem, prečo toto nízke rozhodnutie.
Lila Hanzelová
Ak jej bola nútená rozopínať peračník, tak je zrejmé, že ťahák nepoužívala, čítať cez zatvorený zips žiačka asi nevedela. Opakovaný test áno, ale nie s trestnými bodmi a pridaným učivom. Tiež si viem predstaviť, že ak to bol prvý prehrešok žiačky, dá sa to riešiť dohovorom. Osobne by som to riešila individuálnym prístupom.
Ivona Demčáková
Ak nájdem ťahák pred písomkou, beriem ho. Ak počas písomky, tak beriem písomku a oznámkujem to, čo je na papieri. Ak sa to dozviem po písomke, je to žiakova šikovnosť.
Zdenka Figurová
Namiesto písomky z rokov, by som žiakom dala vypracovať projekt o zaujímavostiach v tom období. A nech ho každý prezentuje, mohol by dostať dve známky. Jednu za projekt, druhú za prezentáciu. Mohla by to byť aj tímová práca – jeden napíše, druhý prezentuje.
Nikol Mandíková
Písomka z letopočtov? Teda dátum – historická udalosť? Testy nie sú mojou obľúbenou formou skúšania, skôr by som volila projekt, prezentáciu či „hru“ z historickej oblasti, kultúry, socio-politickej situácie, prípadne významné objavy a roky. Príprava „lístočka“ je chvályhodná, pomáha žiakovi naučiť sa učivo. Ak bol v uzavretom peračníku, zjavne ho žiačka nepoužívala. Nedôvera učiteľky voči svojim žiakom do takej miery, že otvára peračníky? K čomu je dobrý trest formou opakovanej písomky, aké kompetencie, zručnosti to posilní?
Noémi Ráczová
Napísať dobrý ťahák je tiež umenie. Učivo si naštudovať a vybrať podstatu. Známy politik tiež opisoval a ako vysoko to dotiahol.
Eva Hanzelová
Ja som sa zamerala len na záver príbehu – žiačku by som vyskúšala hneď. Ak by vedela, dokázala by, že má pravdu a učivo sa naučila. Samozrejmé by bolo ospravedlnenie a zhodnotenie tejto situácie v triede so žiakmi. V tomto prípade by nik nemal pocit nespravodlivosti, zhoršenú známku či antipatiu.
Mária Sárová
Ale našli sa aj takéto reakcie.
Z pohľadu žiačky je to nespravodlivé, ale jednoznačne nemala mať ťahák pri sebe. Podľa mňa učiteľka zareagovala korektne, pokojne ju mohla odmeniť aj päťkou. Ja na mieste učiteľky by som jej tú prvú písomku zobrala a vôbec by som jej ju nehodnotila. Aby som zistila, či ťahák skutočne nepoužila, po dopísaní písomky ostatnými žiakmi by som ju vyskúšala z toho, čo bolo na písomke. Odpoveď by som ohodnotila známkou.
Jana Kusyová Kabátová
Názor psychologičky
V ideálnom prípade by náplňou dejepisu malo byť poznávanie histórie vo vzťahu k súčasnosti, odhaľovanie príčin a dôsledkov historických udalostí, prepájanie poznatkov a hľadanie súvislostí. Z príbehu nie je jasné, akým spôsobom učiteľka uchopila zaujímavú tému zámorských objavov. Písomku však postavila na povrchnom skúšaní letopočtov. Namiesto schopnosti kriticky premýšľať testovala iba bezduché memorovanie. Pre väčšinu žiakov je učenie sa faktov bez súvislostí náročné, nudné a nevidia
v ňom zmysel.
Študentka z príbehu napriek tomu prejavila snahu úlohu zvládnuť. Zdá sa, že pozná svoje možnosti a používa overené stratégie učenia. Z priebehu písomky môžeme usúdiť, že atmosféra v triede bola napätá a plná nedôvery. Učiteľka vopred predpokladala, že študenti budú používať ťaháky a snažila sa robiť preventívne opatrenia. Jej postoj k podvádzaniu je správny, podvod na písomke sa nemá tolerovať. Podozrievavosť učiteľky možno vychádza zo skúseností, no pre poctivých žiakov môže byť takéto správanie zraňujúce. Učiteľka navyše narúšala ich súkromie. Rovnako ako žiaci, aj ona musí dodržiavať isté hranice, ktoré by nemala prekročiť za žiadnych okolností. V právnickom svete ide o neoprávnené získanie dôkazov, ktoré potom nemôžu byť použité v súdnom konaní.
Dievčina z príbehu bola obvinená z použitia ťaháku, hoci učiteľka nemala žiadny dôkaz o tom, že by ho skutočne používala. To v nej muselo vyvolať silný pocit krivdy. Zvlášť, ak učiteľka žiačku pozná ako poctivú, mohla sa s ňou o probléme porozprávať. V rozhovore mohla zistiť dôvody, prečo je pre študentov problém takúto písomku zvládnuť, mohla zistiť, aké ďalšie stratégie žiačka použila pri učení a ktoré z nich sú funkčné, mohla sa s ňou porozprávať o morálnych hodnotách nadradených výkonom na písomke. Ak by aj mala podozrenie, že žiačka podvádzala, bez priameho dôkazu by jej nemala dať trest. Dať jej napísať písomku ešte raz alebo preskúšať ju ústne možno nie sú zlé riešenia, no hodnotenie by malo byť férové. Tak by učiteľka zistila skutočnú úroveň vedomostí, žiačka by sa cítila vypočutá a mala by šancu dokázať, že sa na písomku pripravovala. A trieda by si odniesla pocit, že pravda a spravodlivosť sú hodnoty, ktoré si treba vážiť a žiť podľa nich.
Zuzana BURJANOVÁ