Najprv inšpiratívna výstava, potom zaujímavé hodiny
Počas tematického celku Tajomný vesmír sa štvrtáci zúčastnili tematickej výstavy o kozmonautike – Cosmos Discovery.
Táto svetová výstava bola rozdelená do desiatich galérií, v ktorých sme videli viac ako 200 originálnych artefaktov z vesmírnych misií USA a ZSSR. Každý žiak dostal pri vstupe Space Card – kartu s menom a príbehom reálneho kozmonauta.
Po krátkom, ale zaujímavom filme o tajomstvách dobývania vesmíru si žiaci poprezerali moduly ruského Sojuzu, oboznámili sa s americkým projektom Apollo, obdivovali obrovský model rakety Saturn a niektorí sa dokonca dotkli kameňa z Mesiaca. Nechýbali ani profily našich troch kozmonautov – Ivana Bellu, Vladimíra Remeka a Eugena Cernana. Okrem mnohých videoprojekcií dopĺňali výstavu technológie dioráma, vďaka ktorým mohli niektorí žiaci vstúpiť napríklad na planétu Mars. V závere ich čakala rozsiahla interaktívna playzóna Cosmocamp, kde si vyskúšali náročný výcvik kozmonautov.
Žiaci boli výstavou doslova nadšení, a tak im získané informácie pomohli na hodinách prírodovedy lepšie chápať tematické celky venujúce sa vesmíru a kozmonautike.
Inšpirovaní výstavou
V rámci utvrdenia i rozšírenia učiva si žiaci v triede vyskúšali pitie v bezváhovom stave. Spočívalo v tom, že vybraný žiak urobil stojku na rukách s opretím o stenu, samozrejme za pomoci učiteľa. Následne sa pokúšal vypiť pomocou slamky vodu z pohára, ktorý bol položený pod ním. Aktivita sa môže použiť aj ako súťaž pre prácu v skupinách „kozmonautov“.
Nasledovalo usporiadanie planét nakreslených na výkresy na hodinách výtvarnej výchovy, vymodelovanie slnečnej sústavy z plastelíny a poukladania vytvorených vesmírnych objektov na výkres podľa presného poradia v slnečnej sústave.
Na hodine matematiky si zasa žiaci vypočítali dátumy narodenia niektorých kozmonautov a významných udalostí z oblasti kozmonautiky.
Na prírodovedu si mohli priniesť zaujímavé knihy a pripraviť si rôzne otázky typu: Ako je to s rozpínaním vesmíru? Pri tejto otázke pomôže ako vysvetlenie daného javu obyčajný balón, na ktorom čiernou fixkou urobíme niekoľko bodov (vesmír – galaxie – vzdialenosti medzi hviezdami). Keď balón nafúkneme, body sa postupne s balónom rozpínajú a žiakom aspoň takouto formou priblížime danú problematiku. Môžeme spomenúť amerického astronóma Edwina Hubbla, ktorý zmeral rýchlosť rozpínania sa vesmíru a v roku 1925 objavil, že existujú galaxie aj mimo Mliečnej dráhy.
Nemenej dôležitá je aj aktuálna informácia o smrti významného amerického kozmonauta slovenského pôvodu Eugena A. Cernana a o jeho aktivitách v rámci amerického vesmírneho programu.
Na záver som ešte žiakom premietol cez dataprojektor nádherné zábery vesmíru zhotovené práve pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Stačí zadať Hubblov teleskop do obrazového vyhľadávača Google.
Miroslav DEGLOVIČ, ZŠ Pavla Marcelyho, Bratislava