Úspešný príbeh súkromných škôl

Úspešný príbeh súkromných škôl

Nedávno oslavovala Asociácia súkromných škôl a šk. zariadení 25. výročie svojho pôsobenia. Prijal som pozvanie vystúpiť ako jeden z gratulantov, takže som mal príležitosť zamyslieť sa nad príbehom súkromného školstva na Slovensku. Nebudem tajiť, že môj vzťah k nemu je aj trochu osobný. V roku 1990 som bol ako riaditeľ odboru na ministerstve školstva pri tvorbe prvej legislatívy o súkromných školách. Neskôr moja manželka učila na súkromnom gymnáziu a v súčasnosti moja staršia dcéra učí na súkromnej základnej škole. A ja sám som v uplynulých desaťročiach spolupracoval s mnohými súkromnými školami. Neviem, či som vďaka týmto skutočnostiam menej objektívny, ale určite som vďaka nim lepšie informovaný.

Súkromné školy považujem za dôležitý prvok nášho školského systému. Zvyšujú jeho diverzitu, prinášajú nové, svieže pohľady, majú vyššiu motiváciu a odvahu experimentovať a ukazujú, že aj v zložitých podmienkach nášho školstva sa všeličo dá, keď sa veľmi chce. Ich pozícia pritom nie je ľahká. To, čo je bežne dostupné zadarmo, ponúkajú viaceré z nich za peniaze, čo je asi ten najťažší model fungovania. Aj po troch desaťročiach majú ideových odporcov, a to dokonca aj v rámci rezortu školstva. Neviem, či je pravda, že sú objektom zvýšenej pozornosti zo strany inšpekcie, ale jedno je isté: rodičia ich žiakov sú náročnejší.

Ale aby sme boli spravodliví – v istých ohľadoch to majú súkromné školy zasa ľahšie: majú lepších žiakov, neplnia funkciu spádových škôl, majú zvyčajne viac finančných zdrojov, kvalitnejšie učiteľské zbory a lepšie vzťahy so zriaďovateľmi.

Myslím si, že by fungovanie súkromných škôl bolo verejnosťou lepšie prijímané, keby sa zmenilo pár vecí. Po prvé názov: zaťažené slovo súkromné by bolo vhodné nahradiť niečím neutrálnejším: neštátne, neverejné, nezávislé. Pomohlo by tiež, keby zriaďovateľmi všetkých súkromných škôl boli neziskové organizácie alebo občianske združenia. Ako veľké gesto by som vnímal, keby súkromné školy plnili aj funkciu spádových škôl (aspoň tie bezplatné).

Teší ma, že viaceré súkromné školy začali v ostatnom čase intenzívnejšie zdieľať svoje skúsenosti a know-how prostredníctvom konferencií, publikácií, blogov, dní otvorených dverí, workshopov atď. Otázkou je, do akej miery tieto skúsenosti padnú na úrodnú pôdu. Príliš často totiž počuť od učiteľov štátnych škôl námietku (či skôr výhovorku): „Im sa ľahko hovorí, keď sú zo súkromnej školy“. Je to neproduktívny, obranný postoj, ktorý zbavuje povinnosti snažiť sa zlepšovať.

Úspešný príbeh súkromných škôl

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top