Papier verzus obrazovka

Papier verzus obrazovka

Vplýva médium na schopnosť osvojenia si obsahu?

Deťom rozdávame tablety a do tried montujeme interaktívne tabule. Vyzerá to moderne a dúfame, že sa výsledky vo vzdelávaní zlepšia. Poznania chtivým akademikom sa však vynára v hlavách otázka: Vplýva médium na schopnosť osvojenia si obsahu?

iPad nás zachráni

Výukových materiálov v digitálnej verzii nemožno odoprieť ekologické dopady, praktickú stránku výroby, prenosu a dostupnosti, no radšej si overme, ako to funguje v praxi. Pri hľadaní podkladov k tejto téme som narazila na výskum spoločnosti Apple. Dokument iPad vo vzdelávaní – výsledky pripomína oslavný epos na iPady zachraňujúce vzdelávanie. Mám niekoľko výhrad k danému dokumentu. Použité zdroje sú skôr case studies, t. j. aké majú vyučujúci skúsenosti s iPadmi, než dobre vystavané výskumné štúdie. Subjektívne svedectvo môže byť skreslené, lebo pozitívne efekty môže priniesť len samotná zmena procesu, ktorá oživila zabehanú rutinu. Mohlo to spôsobiť aj oživenie motivácie a nadšenia učiteľa, ktoré následne zapríčinilo lepšie výsledky u žiakov. A nakoniec grafy, ktoré ilustrujú text sú zavádzajúce, lebo napríklad zvýšenie SAT skóre v priemere z 526 na 583, je graficky zobrazené tak, akoby išlo o 9-násobný nárast priemerného skóre a takto sú spracované všetky grafy v texte. Chýba realistické zhodnotenie, v akých vzdelávacích situáciách, typoch zadaní, vekovej kohorte môžeme očakávať zlepšenie. Takže sa vrátime k nudnému výskumu, ktorý je často nejednoznačný a vždy je len krokom a výzvou k ďalšiemu skúmaniu.

Pre vysokoškolákov knihy

Nemajme veľké oči a pozrime sa na súvislosti medzi výberom média a čítania s porozumením. V roku 2017 sa páni Singer a Alexander spojili, aby preskúmali publikované štúdie v rokoch 1992 až 2016 porovnávajúce čítanie s porozumením v týchto dvoch médiách. Náročne postavenými kritériami prešlo len 36 štúdií, ktorých výsledky sumarizovali. Štúdie museli porovnávať obe formy, objektívne merať porozumenie textu a byť experimentálne.

Výsledok metaanalýzy je, že čím hlbšie porozumenie je požadované pri dlhších textoch (jedna A5 strana a viac), tým lepšie je printové médium. Čo sa týka stupňa vzdelávania, tak čím pokročilejší, tým väčší význam má printová forma textu. Digitálna forma vedie k rýchlejšiemu čítaniu, ale spracovanie informácií je povrchnejšie. Pre mňa zaujímavé zistenie bolo, že napríklad u 6-ročných detí začínajúcich s čítaním, ktoré čítajú len krátke, jednoduché texty, na porozumenie nemalo médium vôbec žiadny vplyv.

Kurzy pomalého čítania?

Alexander a Singer inšpirovaní analýzou zrealizovali ďalšie tri na sebe nezávislé štúdie na tému čítanie s porozumením a súvis s použitým médiom. Rýchlosť čítania bola opäť v prospech digitálnej formy. Hlavnú myšlienku textu študenti spracovali rovnako, nezávisle na médiu. Samotní študenti vysoko preferovali digitálne médium a ich subjektívny odhad bol, že v teste porozumenia si viedli lepšie v tomto médiu. V tomto bode ich odhad nezodpovedal realite, lebo v otázkach na hlbšie porozumenie, zachytenie podrobností, súvislostí a celkové zapamätanie si, sa potvrdila dominancia printového média, ktoré prevyšovalo digitálne. Zo skúmaných študentov sa vyselektovala atypická skupina, ktorá dosahovala lepší výsledok pri použití digitálneho média. U týchto študentov ale zároveň došlo k spomaleniu čítania. Takže, veľmi opatrne, môžeme hovoriť, že pomalšie čítanie sa môže spájať s lepším mentálnym spracovaním textu. Len neviem, čo na to lektori kurzov rýchleho čítania.

Hoci išlo o univerzitných študentov, zistenia môžu byť inšpiráciou nad uvažovaním kedy, aký text a za akým účelom, v akom veku žiakom ponúknuť a aké médium vybrať.

Papier verzus obrazovka

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top