Veľavravné popradské absencie

Veľavravné popradské absencie

Z konferencie Učíme pre život organizovanej každoročne v marci neziskovou organizáciou Indícia sa postupne za 11 rokov stala najväčšia, najreprezentatívnejšia a najkvalitnejšia prehliadka toho najlepšieho, čo sa rodí v zborovniach a kabinetoch slovenských základných a stredných škôl. Tento rok sa v Poprade zišlo viac ako 450 nadšených učiteľov a riaditeľov, ktorí proti vyhoreniu bojujú tým, že sa snažia reflektovať vlastnú pedagogickú prácu, zdieľať skúsenosti s inými, inšpirovať sa od kolegov, neustále sa učiť niečo nové a postupne sa zlepšovať.

Konferencia je určená učiteľom všetkých typov škôl a aprobácií. Keďže v každej chvíli prebieha množstvo paralelných programov, každý si môže vyskladať svoje vlastné, na mieru šité vzdelávacie podujatie. O to smutnejšie je, že viaceré skupiny pracovníkov z rezortu školstva do Popradu tradične nejazdia, a keď áno, tak len sporadicky a v stopových množstvách.

Chýbalo mi tam viac ľudí z ministerstva školstva, treba však vyzdvihnúť výborné vystúpenie Michala Rehúša (riaditeľa inštitútu vzdelávacej politiky MŠVVaŠ) na tému kurikula a štátnych vzdelávacích programov.
Chýbalo mi tam viac ľudí z priamoriadených organizácií ako ŠPÚ, ŠIOV či NÚCEM. Výrazné zastúpenie mal tentokrát iba VÚDPaP. Dlhodobé ignorovanie tejto i ďalších konferencií z ich strany je pre mňa symptómom neprofesionálneho obsadenia dôležitých pozícií v rezorte školstva.

Chýbalo mi viac ľudí z fakúlt pripravujúcich učiteľov (bolo zastúpených 7 z 29). Očakával by som nielen to, že budú tvoriť nezanedbateľnú časť publika, ale že aj významne prispejú do programu konferencie. Alebo tomu treba rozumieť tak, že všetci tí profesori a docenti vzdelávajúci pedagógov nemajú čo povedať 450 špičkovým učiteľom?

Chýbalo mi viac učiteľov a riaditeľov zo stredných škôl (boli asi z 15 škôl a tvorili menej ako 10 % účastníkov). Ak by ste náhodou od niekoho počuli, že konferencia je primárne pre učiteľov základných škôl, vedzte, že to nie je pravda. Je to výhovorka, do ktorej sa premieta prílišné (a neopodstatnené) profesionálne sebavedomie našich stredoškolských učiteľov.

Chýbalo mi tiež viac účastníkov z východného Slovenska. Nie že by tam žiadni neboli, ale keď organizujeme rôzne podujatia v Bratislave, vyslúžime si pravidelne kritiku, že pre východ je to ďaleko. Ak je však ešte aj Poprad priďaleko, chyba bude inde.

Neviem, či už tušíte, kde budete tráviť 20. – 22. marec 2020. Ja už to viem celkom presne. V Poprade.

Veľavravné popradské absencie

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top