Vzdelanie je hrádzou proti extrémizmu

Vzdelanie je hrádzou proti extrémizmu

Rozprávali sme sa s Michalom Kovácsom. Hovorí, že nenávidí slová „nedá sa“ , preto budoval nové organizácie v neziskovom sektore, ale aj na univerzite. Najznámejšou je nezisková organizácia LEAF, v ktorej sa podieľal na založení strednej školy a riadil program pre návrat Slovákov zo zahraničia. Získal dve medzinárodné ocenenia, pracoval v súkromnom sektore a teraz sa vracia do školstva. Za najväčšie bohatstvo Slovenska považuje ľudí a za najcennejší exportný artikel myšlienky. Do komunálnej politiky prišiel ako nestranník za Team Vallo, je poslancom a podpredsedom školskej komisie v Karlovej Vsi v Bratislave. Nedávno sa pridal do strany Andreja Kisku – Za ľudí, kde vedie tím Školstvo.

Slovensko malo vo svojej krátkej histórii 20 ministrov školstva a naše školstvo nie je v ideálnej kondícii. Prečo si myslíte, že práve vám sa podarí niečo zlepšiť?

Prvým krokom je priznať si, že máme problém. Výsledky našich detí v medzinárodných testovaniach sa kontinuálne zhoršujú, naše školstvo je objektívne podfinancované a štát robí málo pre podporu ľudí, ktorí v ňom pracujú. S Andrejom Kiskom sme sa dlho rozprávali o kľúčových problémoch vzdelávania, ktorému sa ako prezident venoval. Zhodli sme sa, že sú nevyhnuté dve veci: školstvo musí byť považované za prioritu vlády a v systéme musí byť dostatok financií.

Väčšina doterajších predstaviteľov rezortu prišla z prostredia vysokých škôl. Vy ste v tomto zmysle trochu netypický kandidát. Máte bližšie k vysokému školstvu alebo k takzvaným „malým školám“?

Nerád by som sa nejako nálepkoval. Mám skúsenosti s materskými a základnými školami z pozície zriaďovateľa, jednu strednú školu som pomáhal zakladať, na vysokej škole sme s kolegami zriadili úspešné pracovisko a päť rokov som budoval program pre šikovných ľudí zo Slovenska, ktorí odišli do zahraničia. Viacerí z nich boli učiteľmi a vedcami na najlepších svetových univerzitách. Stále verím, že sa slovenskému školstvu dá pomôcť. Aj preto som sa doň vrátil.

Máte pravdu, že agenda rezortu školstva je mimoriadne široká. Nebolo by rozumné rozdeliť ju medzi viaceré ministerstvá?

Školstvo má mať jednu „strechu“. Medzi agendami regionálneho školstva, vysokých škôl a vedy existujú synergie, ktoré sa musíme naučiť lepšie využívať. V čase, keď sa štát musí naučiť viac šetriť na administratíve, by navyše nebolo šťastné vytvárať ďalšie úradnícke pozície.

Čo by podľa vás malo byť poslaním vzdelávania?

Musíme si priznať, že Slovensko nedokázalo nadviazať na pomerne dobrú východiskovú situáciu, ktorú zdedilo po rozpade Česko-Slovenska. Deti musia v školách nachádzať bezpečné a podnetné prostredie pre rozvoj svojich talentov a charakteru. Do vzdelávania musíme vrátiť radosť z objavovania. Jeho poslaním by mala byť pomoc mladým ľuďom porozumieť svetu a spoločnosti okolo seba a pripraviť ich na uplatnenie v profesijnej sfére. A to nielen po ukončení štúdia, ale aj o 30 rokov neskôr. Vzdelávanie má viesť deti k spolupráci a nesebeckosti a pripravovať ich na rozličné sociálne roly, ktoré budú počas života zastávať. Škola musí v deťoch podnietiť radosť z učenia sa a rozvinúť ich vnútornú potrebu napredovania. Položí tak základy pre ich celoživotné vzdelávanie.

Prečo tak akcentujete celoživotné vzdelávanie?

Pretože slovami Alvina Tofflera „negramotnými 21. storočia nebudú tí, ktorí nevedia čítať a písať, ale tí, ktorí sa nedokážu niečo naučiť, odučiť či preučiť“. Ľudia budú čím ďalej tým viac závislí od schopnosti učiť sa po celý život. To určí ich úspech na pracovnom trhu. Už dnes máme problém s prípravou mladých ľudí, keďže mnohé profesie, ktoré budú vykonávať o päť či desať rokov, dnes ešte ani neexistujú. Slovensko je navyše extrémne ohrozené automatizáciou. OECD odhaduje, že až dve tretiny súčasných pracovných pozícií je u nás ohrozených, z toho tretina už v krátkodobom horizonte. Najskôr sa to pravdepodobne dotkne automobilového priemyslu.

Vzdelanie je hrádzou proti extrémizmu

Čo považujete za najväčší problém nášho školstva?

Že podľa výsledkov medzinárodných meraní PISA je až tretina našich žiakov vo veku 15 rokov funkčne negramotná. Znamená to, že nevedia pracovať s informáciami a porozumieť súvislostiam. Ako píše definícia „svoje znalosti dokážu použiť iba v známych situáciách a zvládnu vysvetliť iba základné pojmy. Nedokážu plánovať ani si stanovovať ciele, nevedia robiť zložitejšie rozhodnutia. Sú ľahko ovplyvniteľní a manipulovateľní“. Čo to znamená pre kvalitu ich budúceho života, si každý domyslí sám. Ovplyvňuje to, samozrejme, aj spoločnosť ako celok – títo ľudia sa podieľajú na verejnom živote, volia vo voľbách atď.

Čaká nás teda ďalšia reforma školstva?

Nepotrebujeme ďalšiu formálnu, neúčinnú reformu. Kvalitu vzdelávania určujú primárne učitelia. To, že sa zmenia vzdelávacie programy, nemôže stačiť. Učitelia nie sú roboti, ktorým zaktualizujete „softwareovú verziu“ a zrazu začnú učiť lepšie.

Ako teda chcete učiteľov podporiť?

Nie je v poriadku, keď učiteľ s manželkou na materskej po večeroch vykladá regály v supermarkete, aby uživil rodinu. Učiteľov musíme v prvom rade dostatočne ohodnotiť. V súčasnosti sa ich priemerná mzda pohybuje niekde na úrovni 62 % ostatných vysokoškolsky vzdelaných ľudí v hospodárstve. Musíme sa dostať minimálne na úroveň 90 %, čo je priemer OECD. Moja vízia je naplniť tento cieľ už v roku 2021. Kľúčový je tiež systém prípravy budúcich učiteľov a kontinuálneho vzdelávania učiteľov v praxi. V neposlednom rade musí rezort konečne začať pracovať pre učiteľov. Musí platiť, že najprv im poskytne podporu a až potom prichádza kontrola. Rezort musí vytvoriť učiteľom priestor na učenie a nie ich ubíjať prílišnou byrokraciou. Plánujeme napríklad zaviesť pravidlo, podľa ktorého si štát môže každú informáciu vyžiadať od škôl iba raz.
Dôležitá je tiež komunikácia medzi školami a rezortom. Pre riaditeľov a učiteľov musí byť obrazne povedané k dispozícii jedno telefónne číslo, kam sa vedia dovolať, keď budú potrebovať informácie alebo budú mať nejaký problém. V tomto smere by veľmi pomohlo obnovenie funkcie krajských školských úradov.

O zvýšení platov sa v školstve hovorí už dlho. Máte predstavu, koľko financií bude treba a odkiaľ na to vezmete?

Podľa našich prepočtov hovoríme približne o 500 miliónoch eur. Časť z nich sa štátu vráti na daniach a odvodoch. Je to veľký náklad, ale bez toho to nepôjde. Veľkým problémom je neefektívnosť celého systému a korupcia. Je absurdné, že napríklad z eurofondov na vedu a výskum sme dokázali vyčerpať zatiaľ iba 12 %. Ostáva necelý rok a pol a hrozí, že veľká časť z 2,36 miliardy eur zostane nevyčerpaná. Pri ostatných eurofondoch je situácia podobná.

Ako sa vám peniaze pre školstvo darí obhajovať pred kolegami zodpovednými za ostatné rezorty?

To, že školstvo potrebuje viac peňazí, nie je môj názor. Je to objektívny fakt. V porovnaní s inými krajinami dávame na vzdelávanie podstatne nižší podiel HDP. Výrazne tak zaostávame aj za susednými krajinami. Tam, kde Slovensko dáva 3,8 % HDP, Česko dáva 4,6 %, Poľsko 4,9 %, Maďarsko 5,1 % a Slovinsko dokonca 5,4 %. Najväčším bohatstvom Slovenska nie je voda. Sú ním šikovní, pracovití a talentovaní ľudia. Najcennejším vývozným artiklom Slovenska sa musia stať naše myšlienky a nápady. Vzdelanie má aj nezastupiteľnú spoločenskú úlohu, napríklad pri vyrovnávaní sociálnych nerovností. Či sa dieťa narodí do chudobnej, alebo bohatej rodiny, vzdelanie mu má dať rovnakú šancu v živote uspieť. Slovensko je ale v oblasti sociálnej mobility dlhodobo na chvoste európskych krajín.

Aké opatrenia ešte plánujete v regionálnom školstve?

Máme naozaj rozsiahly program, ktorý sa venuje regionálnemu školstvu ako celku. Na školský systém sa pozeráme ako na organizmus s množstvom vnútorných súvislostí a prepojení. V jeho centre stojí žiak a učiteľ ako človek, ktorý má k žiakovi najbližšie. V našom programe nájdete mnoho opatrení: otvorenie trhu s učebnicami, vytvorenie priestoru pre vznik regionálnych klastrov vo vzdelávaní, zrušenie klasifikácie a povinných domácich úloh v prvých troch ročníkoch základnej školy, ale aj spomínanú aktualizáciu vzdelávacích programov z pohľadu potrieb 21. storočia a mnohé iné. Ťažko sa hovorí o konkrétnych opatreniach mimo kontextu celého programu. Na príprave nášho programu pre oblasť regionálneho školstva sa podieľali experti ako Vladimír Burjan, Daniel Bútora, Hana Chlupíková, Martin Kríž, Branislav Pupala a ďalší. Program predstavíme na konci septembra. Po jeho zverejnení budem veľmi vďačný za spätnú väzbu najmä od učiteľov a riaditeľov škôl a školských zariadení.

Vzdelanie je hrádzou proti extrémizmu

Ako vnímate takzvané obedy zadarmo?

Možno dobre myslený zámer zákonite skončil fiaskom, pretože nebol vopred dostatočne konzultovaný s dotknutými organizáciami a navyše bol nekompetentne realizovaný. Nič nie je zadarmo. Špeciálne nie obedy, na ktoré rodičia doplácajú. Musia platiť réžiu a kauciu. Nehovoriac o zbytočnej administratíve pre školy, nedostatku kvalifikovaných síl, plytvaní jedlom a praktických problémoch pre marginalizované viacdetné rodiny. Napríklad v Spišskom Hrhove chodí zatiaľ na obedy menej žiakov ako v minulom roku. Hlavným dôvodom je, že niektorí rodičia nemajú peniaze na zaplatenie preddavku. Pred výplatou či podporou takú sumu nevedia vyskladať. Rovnako majú problém s odhlásením obedu v prípade, keď dieťa ochorie. Nemajú auto ani telefón a bývajú v dedine niekoľko kilometrov od spádovej školy. Paradoxné je, že tí čo mali doteraz obedy zadarmo, na ne po novom nechodia. V praxi tak bolo ublížené rodinám, ktoré bezplatné obedy reálne pre svoje deti potrebovali a v minulosti ich aj zadarmo dostávali.

Mimochodom, keď už hovoríme o obedoch, mali by sme sa v prvom rade postarať, aby boli zdravé, chutné a aby sa jedlom neplytvalo. Školské stravovanie je jedinečnou príležitosťou pre vzdelávanie detí v oblasti zdravej výživy a pre budovanie ich vzťahu k lokálnej produkcii. Dnes namiesto toho radšej kontrolujeme, či sme poskytnutím niektorého zo 634 predpísaných hlavných jedál dodali deťom predpísané množstvo sacharidov či bielkovín. A, samozrejme, popri tom vedome ignorujeme fakt, že veľa detí porciu nezje a radšej si kúpi niečo pod zub v školskom bufete.

Čo by mohlo byť najväčším problémom pri presadzovaní vašich riešení?

Budeme potrebovať silný politický mandát. Verejnosť sa, žiaľ, o školstvo dostatočne nezaujíma. Dokonca platí, že čím horšie výsledky dosahujú deti v medzinárodných testovaniach, tým je spokojnosť ich rodičov so vzdelávacím systémom vyššia. Tento prekvapujúci fenomén opísala aj štúdia medzinárodnej konzultačnej spoločnosti McKinsey&Co, ktorá sa zaoberala českým školstvom v roku 2010.

Kto sú vaši politickí partneri v diskusiách o školstve?

Všetci, ktorí to myslia so slovenským školstvom dobre.

Aj Kotlebovci?

Fašisti to v žiadnom štáte a v žiadnej dobe nemysleli so školstvom dobre. Vzdelávanie je totiž jednou z mála skutočne funkčných „hrádzí proti extrémizmu“. Ohrozuje ich.

Do školstva ste sa vrátili z dobre platenej pozície vo vedení švajčiarskej medzinárodnej korporácie. Prečo vás školstvo tak zaujíma?

Vzdelaná krajina je stabilnejšia a odolnejšia. Vzdelaní ľudia menej podliehajú konšpiračným teóriám a zahraničnej propagande. Babkin brat zomrel v politickom väzení, keď mal len 19 rokov. Boj za slobodu prežívame v každej generácii. Dnes už neriskujeme toľko, koľko riskovali naši rodičia a starí rodičia. O to aktívnejší by sme však mali byť, keď sa staviame proti nekompetentnosti, nespravodlivosti a najmä nenávisti. 

Vzdelanie je hrádzou proti extrémizmu

ZAUJAL VÁS ČLÁNOK?

Stiahnite si celé najnovšie číslo časopisu DOBREJ ŠKOLY v PDF. A ak podporíte naše úsilie o skvalitňovanie slovenského školstva dobrovoľným predplatným, získate prístup ku všetkým číslam DOBREJ ŠKOLY, ktoré vyšli za 10 rokov.

Stiahnuť časopis v PDF
Share on facebook
Share on whatsapp
Share on twitter
Share on linkedin

Vyberte si rubriku

CK Slniečko