Na dôkazoch založené vzdelávanie

Na dôkazoch založené vzdelávanie

Jedným z najaktuálnejších trendov vo vzdelávaní, aspoň v zahraničí, je diskusia o tzv. evidence-based education – na dôkazoch založené vzdelávanie. Je to prístup už desaťročia bežný napríklad v medicíne. Za posledné desaťročia si urputne prehrýza cestu do sociálnej oblasti a psychológie. Jeho myšlienka je jednoduchá: zavádzajme do praxe postupy, ktoré sa osvedčili ako efektívne a sú overené. Asi by ste nechceli, aby nás lekár liečil v súlade s tradíciou, lebo to tak robíme odjakživa.
Škola je odolná bašta na dobytie. Prístup evidence-based si dovnútra zatiaľ cestu nenašiel. Som na niekoľkých pedagogických diskusných fórach a chodím vzdelávať do škôl. O nostalgické povzdychnutia, aké dobré bolo školstvo za komunizmu, nie je núdza. Stále sa niečo mení (a súhlasím – často nekompetentne). Nikdy som však nepočula vzdychnutia, že by sme mali liečiť tak ako pred štyridsiatimi rokmi, veď nemocnice vtedy neboli zlé a aj slepák mi vybrali, a tu som. Chceli by sme, aby sa lekári neustále vzdelávali a posúvali svoju prax v súlade s najnovšími poznatkami, liekmi a postupmi. Alebo: mne priložte pijavice, prosím?

Tak sa to robí a basta!

Na psychológii sa ani jeden semester nezaobišiel bez predmetu, ktorý nás učil základom vedeckého overovania a výskumnej práci. Ako presne postupovať vo svojej práci, sme sa všetci začali učiť na doplnkových vzdelávaniach po skončení VŠ. Som vďačná za tento prístup, lebo ma naučil kritickému prístupu k svojim vedomostiam a zručnostiam. Ostáva stále nepresne zodpovedaná otázka: čo z toho, čo robím pomáha, čo nepomáha a prečo? Inými slovami, rozumiem svojej práci v jej najhlbšej podstate? Nestačí vedieť, čo robím, ale aj prečo to robím a s akým efektom.
Pokiaľ viem, naše pedagogické vzdelávanie nevenuje priestor metodike a otázkam vedeckého overovania. Škoda. Ťažko sa nám (teraz hovorím ako bývalá učiteľka) reaguje na tlaky verejnosti, ako to vlastne vzdelávame, prečo takto a prečo nie inak. Odpoveď – takto ma to naučili v škole, takto ma učili kedysi ako dieťa, takto to tu robíme roky a dobre bolo – musí stačiť. Neviem, kto z vás by sa uspokojil s takýmto zdôvodnením u lekára.

Postupnými krokmi

Značku evidence-based education nezíska hocičo. Existuje veľa slabých výskumov s malou vzorkou a neprimeraným zovšeobecnením. Nemôžeme sa uspokojiť s 25-timi vysokoškolskými študentmi, na ktorých sa v laboratórnych podmienkach osvedčili mnemotechnické pomôcky a tieto aplikovať na deti prvého stupňa. Toto by mohlo stačiť ako základný výskum: Zdá sa, že mnemotechnické pomôcky sú užitočné. Následne náhodne vyberieme niekoľko tried prvého stupňa, druhého stupňa a strednej školy. Zo všetkých vekových úrovní vyberieme rovnaký počet porovnateľných (nemôžeme porovnávať školu vo vychytenej štvrti v Nitre a školu pri Luníku IX) triedy, kde sa nič nezmení. Ideálne je, keď všetky skupiny obsahujú niekoľko stoviek až vyše tisíc žiakov. Zaškolíme učiteľov, dáme im celoročnú podporu vo využití postupu a budeme sledovať súvisiace faktory, ktoré by mohli súvisieť s pamäťou alebo ju nepriamo ovplyvňovať. Napríklad polovica tried síce nevyužíva mnemotechnické pomôcky, ale začala s projektom zvyšujúcim intelekt RFQ-4. Otestujeme na začiatku, na konci a porovnáme. Uverejníme výsledky a rovnaký výskum sa rozhodnú urobiť v 12 krajinách. Výsledky všetkých zosumarizujeme. Až potom (ešte stále s určitou mierou opatrnosti) môžeme povedať, že mnemotechnické pomôcky sú dobré.

Vedecké poznávanie má svoje úskalia a musí sa robiť dobre. To ale platí v každej oblasti života.

Na dôkazoch založené vzdelávanie

ZAUJAL VÁS ČLÁNOK?

Stiahnite si celé najnovšie číslo časopisu DOBREJ ŠKOLY v PDF. Stačí sa bezplatne zaregistrovať. A ak podporíte naše úsilie o skvalitňovanie slovenského školstva dobrovoľným predplatným, získate prístup ku všetkým číslam DOBREJ ŠKOLY, ktoré vyšli za 10 rokov.

Stiahnuť časopis v PDF
Share on facebook
Share on whatsapp
Share on twitter
Share on linkedin

Vyberte si rubriku

CK Slniečko