Z pamätí začínajúceho učiteľa (1.)

Z pamätí začínajúceho učiteľa

Učiteľské začiatky Petra Pavla Zgútha v evanjelickej ľudovej škole v Štrbe

V dejinách slovenského školstva nájdeme množstvo zanietených učiteľov. Jedným z nich je aj Peter Pavol Zgúth, ktorý prináša vo svojich pamätiach pohľad na každodenný život školy vo svojich jednotlivých pôsobiskách od konca 19. storočia po 1. ČSR. Svoje štúdiá absolvoval v tom čase na najvýznamnejších školách na našom území (Učiteľský ústav v Lučenci, Kláštore pod Znievom a Leviciach), ktoré mu poskytli kvalitné stredoškolské vzdelanie. To rozvíjal usilovným samoštúdiom, čo dokazujú aj jeho farbisté opisy udalostí, ktoré ako učiteľ zažíval.

Neľahké začiatky mladého učiteľa

Po úspešnom absolvovaní náročných učiteľských skúšok začal v rokoch 1882 – 1885 učiť na cirkevnej ľudovej škole v obci Štrba: „Štrbská cirkev ma vyvolila za riadneho učiteľa-kantora starších dietok, hoci som mal iba 19 rokov. Pobral som sa na ťažkú úlohu, bez určitej metódy a bez rady staršieho, skúsenejšieho učiteľa.“

Na svoje začiatky učiteľskej dráhy spomína takto: „Pri zápise v októbri zarazil ma počet dietok. Zapísalo sa 140 žiakov v šiestich ročníkoch. Učebná sieň zodpovedala počtu, ale len tak, že staršie ročníky sedeli predo mnou v dlhých laviciach, v dvoch radoch, osobitne pre chlapcov a osobitne pre dievčatá, mladšie ročníky však po stranách, na jednej chlapci, na druhej dievčatá. Za mnou kachľová pec, kúrená zvonku, slúžiaca na pečenie chleba. Povala nízka, hradová, obloky dva na juh a dva na západ. Lavice svojou dĺžkou vôbec nezodpovedali, lebo nebolo prístupu k žiakom. Boli azda z doby, keď školu stavali. Žiaci praktikovali na nich umenie rezbárske, preto boli značne zúžené a nevhodné na písanie – kyvotali sa a robili šramot na ujmu disciplíny a pozornosti.“ 

Spočiatku náročné úlohy u neho vzbudzovali obavy, ako sa so všetkým vyrovnať: „Z okolností osobných i vecných dá sa uzavrieť, že problém vyučovať v jednej sieni 140 detí bol pre mňa ťažký a budil obavy. O tom, či je nejaká regulatíva, nejaký plán, osnova, nemal som tušenia. Začal som učiť s pomocou Božou.“

Riešiť musel aj to, ako v triede udržať pozornosť žiakov: „Najväčšmi ma rušilo umiestnenie žiakov na tri strany. Kým som sa zamestnával so staršími, za ten čas tí po stranách, najmä prvoroční, veselo šantovali. Aby ma nevyrušovali, postavil som pred nich po jednom policajtovi zo starších žiakov, ktorí dlhým prútom nezbedníkov pošibkávali, a tým držali ich samopaš na uzde. Neviem, ako by si bol počas starší, praktický učiteľ v týchto okolnostiach. Ja neskúsený nevedel som si inej rady. Cvičné školy pri učiteľských ústavoch boli vzornými školami pri vzorných okolnostiach, ale o tom ako si treba počínať v škole nerozdelenej s preplneným žiactvom, nedávali návod. Poučiť o tom ma nemal kto.“ 

Najprv práca, potom škola

Aktívne sa usiloval apelovať na zníženie počtu žiakov v triede, čo sa mu čiastočne podarilo. Zo 140 detí sa ich počet „znížil“ na 80. Postupne nadobudol aj metodickú zručnosť a s jeho prácou bol spokojný skúšajúci dekan aj rodičia žiakov. Za výhodu považoval aj dnes už banálny fakt, že školská dochádzka v tomto kraji bola dobrá. V tom čase totiž učitelia riešili problémy súvisiace s dochádzkou žiakov, ktorú rodičia zanedbávali. Šlo o bežný jav, keďže povinnosti s prácami okolo domu a starostlivosťou o súrodencov vo viacdetných rodinách prechádzali na najstaršie deti. Zgúth k tejto problematike píše: „Rodičia radi posielali deti do školy. Tí zaujatejší s nimi cvičili, najmä v počtovaní. I deti sa pilne učili. Za jarnej sejby mávali staršie ročníky trojtýždňové prázdniny, aby pomáhali pri sadení zemiakov.“

V prostredí obce Štrba pociťoval učiteľ Zgúth vo vyučovaní ťažkosti s maďarčinou. Nebol sám, aj žiakom robila problémy. Vyučovanie maďarčiny bolo od roku 1879 vo všetkých školách povinné, ale po pár rokoch od nariadenia bolo jeho fungovanie v praxi iba v plienkach: „Učil som podľa malej knižočky, vydanej zvolenským seniorátom. Školdozorca ma za tri roky ani raz nenavštívil, sotva by bol býval spokojný s takým chatrným výsledkom,“ kriticky na svoju adresu dodáva Zgúth.

Z pamätí začínajúceho učiteľa (2.)

Z pamätí začínajúceho učiteľa (1.)

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top