Učiteľské začiatky Petra Pavla Zgútha v rímskokatolíckej škole v Mošovciach – o počte žiakov aj o trestoch
Peter Pavol Zgúth, slovenský učiteľ, ktorý v období silnejúcej maďarizácie začínal svoju učiteľskú dráhu v Štrbe, sa v roku 1885 celkom nečakane ocitá na novom mieste svojho pôsobenia, v Mošovciach.
Miestna rímskokatolícka ľudová škola v tom čase inzerátom v Národných novinách hľadala nového učiteľa: „Na radu bratranca poslal som žiadosť, zdôrazňujúc v nej, že len z hmotných pohnútok uchádzam sa o učiteľskú stanicu v jej lone,“ začína svoje rozprávanie Zgúth.
Pôvodne mal nové miesto učiteľa v mošovskej škole získať niekto iný, no voľba po administratívnych prieťahoch v závere padla na neho: „Nepredvídanou udalosťou, úradným predvolaním súdu, stal som sa takmer mimovoľne učiteľom mošovským.“
Počas leta sa mladý Zgúth zo Štrby presťahoval do Mošoviec a školský rok na novom mieste začal zápisom detí do školy. V minulosti sa zápisy konali až v októbri alebo v novembri: „Zapísalo sa 82 detí, ktoré som mal sám vyučovať. Úloha v takej učebni a za takých okolností ťažká.“ Zgúth mal dostať pri počte žiakov prevyšujúcich 80 pomocného učiteľa. Avšak z tohto prísľubu nakoniec vzišlo.
Vzdelávali sa najmä chlapci
Mošovská ľudová škola ešte začiatkom 19. storočia fungovala s jednou triedou. Počet žiakov dlhodobo výrazne neprekročil 100 detí, pričom pomer chlapcov a dievčat bol v tomto období približne 70 : 30. Podľa zaužívanej tradície bolo vzdelávanie umožnené predovšetkým chlapcom. Na túto skutočnosť upozorňuje aj samotný Zgúth: „Mnohí rodičia nedopriali najmä dievčatám dochádzať do šiesteho školského roku, lebo vraj, dievčaťu je dosť, keď chodí 3 – 4 zimy, aby si vedelo nájsť v kostole numero pesničky.“
Jeho prvé dojmy z mošovskej školy by sa dali opísať ako rozpačité: „Vojdem prvý raz do učebne. Už zvonku počuť šum a hluk. Deti sedia oproti sebe ako haringy tak nahusto, že sa všetkým nedostalo miesta položiť tabuľky na táfľu (stolová časť školskej lavice), niektoré ich museli držať v rukách, aby mohli písať. Prvé bolo na ujmu disciplíny, druhé na ujmu výučby. Pred očami sa mi vyjavil krčmový obraz.“
Radšej múdre rady ako tresty
Postupne však aj s príchodom tzv. pomocných učiteľov Zgúth konštatuje, že je vidieť výsledky.
Krátko po jeho nástupe bol do školy prijatý za učiteľa aj Žigmund Rizner. V Mošovciach spolu so Zgúthom pôsobili väčšinu svojho pracovného života – viac ako 20 rokov: „…výučba bola intenzívnejšia a v jej dôsledku aj výsledok, duševný a mravný úspech ustálený a ucelený.“
Zgúth zaviedol v škole základné pravidlá, ktoré boli žiakom podstatné aj v živote, a možno tak cez ne nazrieť do každodenného chodu v školskej triede na konci 19. storočia: „Každý deň iný žiak v poradí, v akom sedeli, predpoludním i popoludní poutieral tabule, stolík a vôbec všetko dal do poriadku, kým sa vyučovanie nezačalo. Keď sa niektorý oneskoril, musel to vykonávať za trest celý týždeň. Ten istý predriekal i modlitbu. Dozorcu na správanie pred vyučovaním nebolo treba ustanoviť, lebo som ním bol ja sám. Ale aj keby som nebol chodil zavčas pred príchodom žiakov do školy, dozorca nebýva spoľahlivý, môže sa dať podplatiť a nezbedníka neoznámi… z toho vzniknú spory a súdy zaberajúce čas na ujmu výučby. Inak som nebol priateľom meravého správania, nechcel som mať otrokov meravej disciplíny. Nežiadal som, aby pri vysvetľovaní sedeli so založenými rukami za chrbtom, ale voľne podľa zdedenej povahy, nepozorného som upravil prísnym pohľadom. Kľačaním som netrestal, lebo sa užíva k modlitbe.“ Jeho postrehy na tému trestov svedčia o otvorenom srdci v učiteľskom povolaní, kde pedagóg dosiahne viac múdrymi radami ako trestaním. „Radšej nikdy netrestať, kým sme neprišli na koreň zla a netrestať ani také priestupky, ktoré nepochádzajú zo zlomyseľnosti, ale sú viac výrazom neposednosti a horúcej mladej krvi…“