Gruzínsko na vlastnú päsť

Medzi Gruzínskom a Arménskom

Cestovanie za Kaukaz Medzi Európou a Áziou I.

Pred nedávnom som sa vrátila z roadtripu po Gruzínsku, Arménsku Azerbajdžane. Väčšina známych sa ma pred odchodom pýtala, čo ma na týchto krajinách Zakaukazska láka. Postupne vám ich preto predstavím všetky. Nech sa páči – Gruzínsko.

Kutaisi – náš vstup do Gruzínska

O piatej ráno sme pristáli na letisku v druhom najväčšom meste Gruzínska, v Kutaisi. Po Macedónsku, Rumunsku, Srbsku či Bosne a Hercegovine sme čakali všetko, ale napriek tomu sme zostali trochu v šoku. Pred svorkou vyhladovaných túlavých psov sme unikali priamo na hlavnom námestí, ktorému dominuje fontána Kolchida. Viaže sa k nej báj o Jasonovi, zlatom rúne a argonautoch. Nakoniec sme sa skryli do auta spiaceho taxikára, ktorého sme po niekoľkých pokusoch úspešne zobudili. On roztlačením auta naštartoval, odviezol nás ku katedrále Bagrati, zapísanej v zozname UNESCO a pozreli sme si Kutaisi z výšky. Katedrála je to naozaj monumentálna. 

https://www.instagram.com/p/BXaG11FHvL6/
https://www.instagram.com/p/BXaHaLlHo2C/

Gruzínsko, to je aj chudoba, ktorú nečakáte

Odtiaľ sme sa vybrali zohnať si raňajky na miestny trh, ktorý keby videli naši hygienici, horko zaplačú. Ovocie aj tvarohové koláče nám však napriek tomu chutili, hoci v parku sa k nám opäť pripojili naši štvornohí známi.

Katedrála Bagrati v Kutaisi, Gruzínsko
Katedrála Bagrati v Kutaisi, Gruzínsko

Kávu sme si už vychutnali v kaviarni, ktorá by v Bratislave získala prívlastok hipsterská, tu je však dôvodom jej vzhľadu skôr nedostatok financií. V živote som väčšiu chudobu v meste, ktoré má 150 000 obyvateľov, nevidela. Polorozpadnuté budovy, staré Lady, cesty bez akéhokoľvek značenia, nedostavané domy. Riešením na všetko je trúbenie. Napriek tomu nás zaujala budova synagógy, divadla aj opery. S taxikármi treba zjednávať, turisti pre nich znamenajú ľahký príliv väčšieho množstva peňazí, no aj tak je tu neuveriteľne lacno. Taxík z letiska, ktoré je od centra vzdialené 23 kilometrov, nás vyšiel na 1,50 eura na osobu. Ďalší taxikár nám cestou na autobusovú stanicu s najhoršími toaletami, aké som doteraz navštívila (a to som už navštívila všeličo), ukázal modernú budovu nového parlamentu. Je postavený na mieste, kde v minulosti stál pamätník 2. svetovej vojny, ktorý kvôli modernej stavbe zrútili. Áno, naozaj ho zrútili. 

Chudobné dedinky v Gruzínsku
Chudobné dedinky v Gruzínsku

Maršrutka do Batumi odchádza, hneď ako ju cestujúci naplnia. Vo chvíli, kedy som písala tieto riadky, sme uháňali neprimeranou rýchlosťou k stavu vozidla i ciest s hudobnou kulisou 80. rokov. Krajina má nádhernú scenériu. Ihličnaté, listnaté stromy, kry a palmy, jedna veľká zelená džungľa.

Zaujímavosťou je, že gruzínsky jazyk nerozlišuje veľké a malé písmena a patrí do skupiny kaukazských jazykov. Písmo je krásne, ale nič sme z neho nedokázali prečítať. Po anglicky sa tu človek dorozumie málo. Našťastie sme mali v slovnej zásobe niekoľko ruských slov a Slovákov a Čechov tu, zdá sa, majú radi, takže komunikácia nakoniec nebola až taký problém. 

Z chudoby do luxusu – z Kutaisi do Batumi

Z chudobného Kutaisi sme sa presunuli do gýčového Batumi, ktoré sa snaží stať centrom turizmu Gruzínska a akousi gruzínskou Makarskou riviérou. Ide o mesto, ktoré je vzdialené iba 20 km od tureckých hraníc a prekvitá v ňom honosná výstavba hotelov a promenád. More je síce špinavé, po dlhom dni nám však padlo dobre trochu sa v ňom ovlažiť. Čo na tom, že občas popri vás prepláva plastová fľaša. Naším obľúbeným jedlom sa stalo chačapuri, teda pečivo plnené napríklad syrom či vajíčkom. Vďaka milému pánovi z Ukrajiny, ktorého sme stretli na promenáde, sme si dali aj malú degustáciu gruzínskeho vína. Špeciálne však nezaujalo. Zlákal nás však nočný výhľad z ruského kola za 1 euro. 

Batumi, Gruzínsko
Batumi, Gruzínsko

Fontány, pouliční umelci a prímorská atmosféra robia z Batumi pravý opak Gruzínska, aké sme videli ráno. Počas jedného dňa sme spoznali dve tváre tejto krajiny, v ktorej sa mieša chudoba s gýčovým prepychom, európska, ruská i turecká kultúra.

V Batumi nájdete všetky gýče sveta. Od sôch, kolotočov, spievajúcich fontán, jazierok, prezdobených budov, hlasných barov a diskoték až po dlhé promenády pre chodcov, cyklistov, motorky a najrôznejšie dopravné prostriedky. Avšak človek ani nevie ako a nechá sa strhnúť touto okázalou hýrivosťou. 

Úplnou náhodou sme zablúdili aj do miestneho kultúrneho domu a pozreli si orientálne vystúpenia gruzínskych a azerbajdžanských tanečníkov. Naše ubytovanie zvonku vyzeralo hrozivo, vo vnútri to však bol útulný bytík. 

https://www.instagram.com/p/BXaSvzunOtp/
https://www.instagram.com/p/BXaqB0Bny_V/

Gruzínsko a cestovanie maršrutkou

Maršrutka sa v Gruzínsku stala naším kľúčovým dopravným prostriedkom. Na ceste z Batumi do Achalcike sme v nej strávili cca 7 hodín. Keď som prvýkrát videla auto, ktoré sa k nám rúti v protismere cez plnú čiaru, hoci dva dopravné prostriedky už vo svojich pruhoch sú, iba som zatajila dych. Po prvej hodine som si zvykla a odovzdala svoj život do rúk nášho šoféra. Dokonca som sa neskôr cítila natoľko zmierená s osudom, že som si aj dobre pospala.

V Achalcike v novozrekonštruovanej pevnosti Rabati sme ochutnali gruzínske špecialityšašlik (akékoľvek mäso opečené na ražni), khinkali (batôžky z cesta plnené najčastejšie mletým baraním mäsom, syrom či hubami), chačapuri, červený melón aj pivo. 

Cesta z Achalcike do Vardzie nabrala väčšie grády. Tak ako to robia miestni, zastavili sme si maršrutku priamo na ceste. Pán šofér mal asi naponáhlo, keďže okrem šoféra fungoval aj ako poštár a kuriér. Na jednom úseku, ktorý mal asi 2 km, sme zastavovali asi osemkrát. Napriek tomu to bola pôsobivá jazda. Nielen vďaka zákrutám, rozbitej ceste a rýchlosti našej maršrutky, ale aj vďaka okolitej scenérii. Úzke kaňony a údolie, ktoré sa vinie medzi vyprahnutými skalnatými svahmi. Jazda nabrala svoj vrchol vo chvíli, keď sme takmer zrazili kravu. Nakoniec sme dorazili do kamenného domčeka, v ktorom sme strávili noc u miestnej rodiny, aby sme si na druhý deň pozreli kláštorný komplex Vardzia

Vardzia, Gruzínsko
Pri Vardzii

Vardzia, Gruzínsko
Vardzia, Gruzínsko

Vardzia – jedinečný kláštorný komplex

Keďže presuny medzi našimi destináciami sme nemali vopred premyslené, snažili sme sa vždy improvizovať. S pánom domácim sme sa dohodli, že nás najprv odvezie do Vardzie vzdialenej len niekoľko kilometrov. 

Kláštorný komplex vytesaný do skaly je skutočne monumentálny. Ide o kláštorné jaskynné mestečko, ktoré bolo obývané 2 000 mníchmi. Úzke chodbičky a schodiská však potrápia nielen klaustrofobikov. Nachádza sa tu aj malý kostolík s prekrásnymi freskami. Vstupné stálo 5 lari na osobu, čo nie sú ani dve eurá.

https://www.instagram.com/p/BXf9sf-HnIF/

Cesta z Gruzínska do Arménska

Potom sa pán domáci podujal odviezť nás na arménsku hranicu a vzal to akousi skratkou. Ťahali sme sa do kopca cez kľukaté a strmé serpentíny, odkiaľ bol úžasný výhľad na Vardziu a turecké hory. Od Turecka sme boli vzdialení iba 5 km. Cestu nám občas skrížili kravy, ktoré tu spokojne odpočívajú. Nedávno som na Slovensku navštívila rómsku osadu, tu tak vyzerajú celé dediny. Chudoba je tu neuveriteľná. Cesty sa ani nedajú nazvať cestami, domy sú buď polorozpadnuté, alebo nedostavané. 

Kravy na ceste v Gruzínsku
Kravy na ceste cestou k arménskej hranici

Po viac ako dvoch hodinách sme zastavili na hraniciach. Teda pri akejsi búdke v zemi nikoho. Všade iba pustatina a kravy. Tu nám prestalo byť do smiechu. Z gruzínskej hranice na arménsku sme išli peši asi 2 km. Na arménskej hranici, ktorú opäť tvorila búdka uprostred ničoho, sme s veľkou dávkou šťastia narazili na Arména, ktorý smeroval do hlavného mesta. Za 60 lari (20 eur) nás vzal do Jerevanu. 

https://www.instagram.com/p/BXgAKnDnCqB/

Hlavné mesto Gruzínska – Tbilisi sme navštívili o niečo neskôr, cestou z Arménska do Azerbajdžanu. Tbilisi si však zaslúži zvláštnu pozornosť, takže o ňom mám pripravený samostatný článok.

Pokračovanie roadtripu – Arménsko

Gruzínsko na vlastnú päsť

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top