John Brockman prevádzkuje od roku 1997 web Edge.org, ktorý The Guardian označil za „najmúdrejšiu stránku na svete“. Každý rok zverejní tzv. otázku roka, s ktorou sa obráti na stovky vedcov a verejných intelektuálov. V roku 2013 sa múdrych ľudí sveta spýtali: Čoho by sme sa mali obávať? Výber 150 najzaujímavejších odpovedí (každá v rozsahu 1 – 2 strany) práve vyšiel v rovnomennej knihe v pražskom nakladateľstve dybbuk.
Spomínam túto knihu v DOBREJ ŠKOLE, pretože viaceré odpovede sa priamo týkajú vedy, poznávania, vzdelanosti či mladých ľudí. Napríklad Alison Gopniková je presvedčená, že ľudstvo by sa malo obávať vlastnej neschopnosti postarať sa dostatočne o deti. Sarah-Jane Blakemorová si myslí, že by sme sa mali báť zmien, ku ktorých dochádza v mozgoch dospievajúcich ľudí pod vplyvom moderných technológií. Tim O’Reilly sa bojí vzostupu antiintelektualizmu a zastavenia pokroku. Michael I. Norton si myslí, že ľudstvo by sa malo báť ohrozenia vedy v dôsledku pôsobenia (sociálnych) médií. Gavin Schmidt si myslí, že nás ohrozuje rozpor medzi množstvom prijímaných správ a našou neschopnosťou porozumieť im. Daniel L. Everett sa bojí zániku vzdelanca. Tania Lombrozová zasa vidí hrozbu v šíriacej sa ilúzii porozumenia veciam a v strate intelektuálnej pokory. Lea M. Chalupu znepokojuje prehlbujúca sa priepasť medzi vedeckou elitou a „vedecky negramotnou“ väčšinou spoločnosti. Rogera Schanka trápia „obavy z hlúposti“. K jej šíreniu prispieva aj „rýchle poznávanie“, na nebezpečenstvo ktorého poukazuje Nicholas Humphrey. No a Scott Atran argumentuje, že by sme sa mali obávať aj prílišnej homogenizácie ľudskej skúsenosti. (Neprispieva k nej náhodou aj náš model školy?)
Naozaj zaujímavé čítanie a výborný zdroj tém na diskusie so žiakmi.