akademizmus

Definuj pojem futbal!

Nedávno som sa dostal k pracovnému listu, ktorý istá učiteľka základnej školy pripravila pre svojich žiakov v rámci dištančného vzdelávania. Témou pracovného listu bol futbal a prvá úloha znela takto: „Definuj pojem futbal.“ Neviem si predstaviť lepšiu ukážku prehnaného akademizmu, ktorý od nepamäti trápi naše školy. Presnejšie: ktorým od nepamäti učitelia trápia naše deti.

Nie je to univerzálny jav, zďaleka sa netýka celého vyspelého sveta. Táto úchylka postihuje iba krajiny istého kultúrneho okruhu, do ktorého, žiaľ, patríme aj my. Napríklad anglofónny svet je výrazne pragmatickejší a podobný problém tam viac-menej neexistuje. Britskí, americkí, kanadskí či austrálski učitelia a autori učebníc majú podstatne lepší odhad na to, aká miera teoretickosti a akademizmu je veku primeraná a zmysluplná.

Prehnaný akademizmus

A netýka sa to iba škôl. Stačí porovnať popisy pri exponátoch v galériách a múzeách napríklad v USA a na Slovensku. Americké popisy sú jasné, zrozumiteľné, písané pre návštevníka, ktorý nie je odborníkom v danej oblasti, ale zvedavým laikom. U nás zrejme píšu popisy ľudia, ktorí majú jedinú obavu: aby sa trochu nepresnou či neodbornou formuláciou nezhodili pred svojimi profesijnými kolegami. Informačné tabule na našich prírodných náučných chodníkoch sú samostatnou kapitolou.

Na zastávke Vápenka na náučnom chodníku Majdán sa napríklad dozvieme, že: „Podstata suchej destilácie spočíva v splynovaní dreva, t. j. chemický rozklad dreva pri teplote cca 400°C, obmedzenom prístupe vzduchu a jeho následné skvapalňovanie na prvotný roztok drevného liehu. Lieh sa ďalej spracovával na octan vápenatý a technickú kyselinu octovú, z octanu vápenatého sa vyrábal acetón. Finálne výrobky boli teda drevný lieh, octan vápenatý, kyselina octová, acetón, drevné uhlie a decht.“ Osobne som presvedčený, že na začiatku tejto úchylky sú práve úlohy typu „Definuj pojem futbal.“

Prehnaný a veku neprimeraný akademizmus nášho kurikula a učebníc (najmä na ZŠ) sme kritizovali aj v dokumente Učiace sa Slovensko. Na viacerých stretnutiach s pedagógmi (najmä učiteľmi gymnázií) nám to vtedy bolo vytýkané. Kritici okrem iného tvrdili, že pojmu akademizmus nerozumejú, aby sme ho jasne definovali. (Nenašiel som vtedy odvahu povedať im, že prehnaná potreba všetko presne definovať je jedným z typických rysov akademizmu.)

Čo mám na mysli pod pojmom akademizmus? Tu je niekoľko jeho typických rysov:

  • Striktné delenie učiva na predmety kopírujúce nomenklatúru vedeckých disciplín. (Keby sme aspoň kopírovali tú súčasnú, my však kopírujeme nomenklatúru z 19. storočia).
  • Dôraz na teóriu, nie na osobnú skúsenosť, vlastnú aktivitu či praktické aplikácie.
  • Systematické budovanie „stavby poznania“ rešpektujúce štruktúru vednej discip­líny a nie zákonitosti poznávacieho procesu detí (chronológia v dejepise, systematika v biológii, axiomatika v matematike, jazykoveda v slovenčine…)
  • Dôraz na pojmy a ich definície, ktorými údajne musí začínať každé „seriózne“ poznávanie.
  • Dôraz na používanie odborného jazyka a terminológie príslušných vedných disci­plín (mnohí naši druháci nevedia, čo je sesternica, ale učia sa, čo je akuzatív).

Akademizmus sám o sebe nemusí byť škodlivý, v istej miere nepochybne do škôl patrí. Aby však nebol škodlivý a kontraproduktívny, musia byť splnené tri dôležité podmienky:

1. Je veku primeraný.

2. Nie je prehnaný.

3. Nasleduje až po tom, ako sa žiaci s učivom oboznámia menej formálne a získajú potrebné osobné skúsenosti.

Akademický prístup by teda vždy mal byť až zavŕšením procesu vzdelávania, nie jeho počiatkom.

Viac úvah a zamyslení o vzdelávaní a výchove: Úvahy po zvonení

Definuj pojem futbal!
Share on facebook
Share on whatsapp
Share on twitter
Share on linkedin

Vyberte si rubriku