Na Slovensku vznikajú originálne vynálezy malých vynálezcov
Mnohí iste poznáte známy TEDtalk Sira Kena Robinsona o tom, ako škola zabíja detskú tvorivosť. Práve toto video ovplyvnilo vznik programu MyMachine, ktorý sa už štvrtým rokom realizuje aj na Slovensku. Vzdelávací program dáva šancu vynaliezavým deťom a mladým ľuďom nachádzať technické riešenia pre originálne nápady. Celý proces je založený na spolupráci medzi študentmi všetkých vzdelávacích úrovní, ktorí spoločne pracujú na realizácii „vysnívaných vynálezov“.
V októbri a novembri prebiehala séria tvorivých workshopov na šiestich základných školách. Z východu na západ kreslili malí vynálezcovia svoje vysnívané vynálezy, ktoré im s pomocou vysokoškolákov a žiakov stredných odborných škôl vyrobíme.
O čom program je?
MyMachine je medzinárodný program. Vznikol v Belgicku a v súčasnosti sa realizuje v ôsmych krajinách sveta vrátane Juhoafrickej republiky, Slovinska, Portugalska, Francúzska, USA a Nórska. Program prebieha počas jedného školského roka a má tri fázy:
- Myšlienka: deti na základných školách vo veku od 6 do 12 rokov vymýšľajú a prezentujú formou kresieb svoje vysnívané vynálezy.
- Koncept: v tejto fáze sa návrhu vynálezov venujú mladí ľudia – študenti vysokých technických škôl a produktového dizajnu. Detské kresby menia na realizovateľné koncepty, najlepšie návrhy sú následne spracované do plánov, schém a modelov.
- Prototyp: v poslednej fáze sú technické výkresy a rozpracované riešenia odovzdané žiakom stredných odborných škôl technického zamerania. Žiaci vytvoria skutočné prototypy vynálezov v spolupráci s deťmi, ktoré ich vymysleli a s vysokoškolákmi, ktorí navrhli dizajn.
Deti a mladí ľudia sa učia pracovať v tímoch, komunikovať, prezentovať, vnímať a rešpektovať vzájomne svoje talenty, kriticky myslieť a tvorivo pristupovať k riešeniu problémov. Učia sa, čo to znamená „ísť za tým, o čom snívam “.
Tvorivé workshopy – liaheň nápadov
Do programu väčšinou zapájame jednu triedu partnerskej základnej školy, okolo dvadsať detí. Workshop trvá dve vyučovacie hodiny a vedú ho vysokoškolskí študenti, ktorí potom s triedou spolupracujú počas celého programu – menia detskú kresbu na realistický koncept budúceho vynálezu.
Deti dopredu nevedia, čo sa na našom stretnutí bude diať. Triednych učiteľov a učiteľky vyzývame k tomuto prístupu, aby sme eliminovali „neblahý“ vplyv dospelých. Rodičia sa vedia rovnako nadchnúť pre vymýšľanie nových, ešte neexistujúcich vynálezov, žiaľ však až príliš často deti korigujú, usmerňujú, hodnotia ich kresbu v zmysle – toto sa nedá, toto nebude fungovať, toto už existuje, vymysli niečo lepšie. Práve to sú tie „klapky na očiach“, ktoré získava naša tvorivosť tradičným vzdelávaním – uvažujeme síce kritickejšie, ale naša schopnosť prísť s niečím inovatívnym, novým sa znižuje.
Pre nás je každý jeden detský nápad vzácny – pretože dieťa práve tento vynález z nejakého dôvodu potrebuje a je preň dôležitý. Kresby nehodnotíme, naopak, ticho sa tešíme, ak deti nakreslia niečo bláznivo nemožné. O to zaujímavejším, náročnejším ale aj prínosnejším je takéto zadanie pre vysokoškolákov, ktorí naň musia nájsť riešenie.
Prvá polovica workshopu je venovaná kresleniu. Každé dieťa nakreslí svoju odpoveď na základnú otázku: „Aký je tvoj vysnívaný vynález?“ Deti vedieme k tomu, že by to malo byť niečo, čo ešte neexistuje a čo pomáha – dieťaťu, jeho kamarátom, rodičom, učiteľom, celej spoločnosti. Úlohou vysokoškolákov je sa počas kreslenia s každým dieťaťom porozprávať, čo kreslí a zistiť, prečo práve takúto vec potrebuje. Deti sú pre vysokoškolákov simuláciou toho najnáročnejšieho zákazníka, s akým sa vo svojej budúcej praxi stretnú – chcú vynález, ktorý má super schopnosti ako nekonečnú silu, dokáže levitovať, zmenšovať sa a často dokonca všetky naraz.
O čom snívajú deti?
Samuel, 7 rokov: „Chcel by som robota, ktorý bude nosiť ťažké tašky, dvíhať veci. Podľa potreby sa bude zmenšovať, aby som ho mohol mať stále so sebou.”
Ninka, 7 rokov: „Môj robot je kuchár, ktorý bude rýchlo a chutne variť. Uvarí čokoľvek, čo si objednáte. Jeho úlohou je variť mne, mojej rodine.”
Eliška, 8 rokov: „Moja nekonečná zmrzlina chutí ako zmrzlina, ale nikdy sa nedá zjesť. Môžete si vybrať príchuť vanilkovú, jahodovú, akú len chcete.“
Terezka, 8 rokov: „Tento obal bude prestaviteľný na každý mobil pomocou aplikácie a tiež bude meniť farby. Ja mám stále problém kúpiť si kryt na svoj mobil, preto som si to vymyslela.“
Terezka, 7 rokov: „Mojím vysnívaným vynálezom je zrkadlo, ktoré pripomína mladosť. Chcela by som vidieť, ako vyzerala babka a mamka, keď boli mladé.“
V druhej polovici workshopu posilňujeme prezentačné zručnosti detí – každé predstaví svoj vysnívaný vynález spolužiakom v triede. Následne prichádza tá najťažšia časť – trieda musí spoločne vybrať vynález, ktorý by si chcela najviac vyskúšať. MyMachine nie je súťaž, nevyhráva jedno dieťa, ktoré určia dospelí. Kombináciou rôznych techník (napríklad hlasovanie alebo užší výber) sa nám vždy nakoniec podarí od detí zistiť, ktoré dve až štyri kresby ich najviac oslovili a tie ešte spolu dotvárame. Tie sú zároveň zadaním pre vysokoškolákov, ktorí musia vymyslieť, ako by ich vedeli preniesť do reálneho života.
Práve teraz šesť vysokoškolských tímov zo Strojníckej fakulty TUKE, Fakulty umení TUKE a Fakulty elektrotechniky a informačných technológií UNIZA pracuje na zadaniach ako sú napríklad auto na vodu, nezlízateľná zmrzlina, vysávač na rádioaktivitu, teleport či Všelikom – stroj, ktorý vyrobí všeličo. O ich skúsenostiach vám rada napíšem v januári.