Nedostatok informácií môže spôsobiť aj narušenie ekosystému
Stále sa okolo nás vynárajú nové ekoprodukty a aktivity, ktoré majú pomáhať životnému prostrediu. Nie všetko je však naozaj také eko, ako sa tvári. Vzali sme si príklad z amerického seriálu Mythbusters (Boriči mýtov) a rozhodli sme sa zboriť niekoľko ekomýtov, ktoré pretrvávajú nielen na školách.
Vtáky nechajte radšej hladné
Jedným z najrozšírenejších ekomýtov je názor, že zimné prikrmovanie vtáctva je potrebnou aktivitou, ktorá významne pomáha vtáctvu, aby prežilo chladné obdobie.
Druhy vtákov žijúce u nás si vyvinuli rôzne spôsoby, ako prežiť zimu. Uplatňovali ich počas mnohých zím bez zásahu človeka a neustále ich vďaka prirodzenému výberu zdokonaľovali. No vďaka prikrmovaniu nezahynie takmer žiadny z nich. Mrazivé teploty usmrtia nízky počet jedincov, pretože tie majú viac tukovej izolácie. Takto prežije väčšina tých, ktorí by prirodzene, bez pomoci človeka, zimu neprežili. Pre celé populácie alebo druhy týchto vtákov to znamená, že prestane fungovať proces, vďaka ktorému sa po mnohé generácie stávali dokonalejšími a prispôsobivejšími na prežitie v nepriaznivých podmienkach. Sú známe prípady, kedy vtáky vplyvom prikrmovania zmenili svoje prirodzené správanie (migráciu, reprodukciu) a stali sa tak závislé od ľudskej pomoci.
Človek pomáha prikrmovaním prežiť len jednej skupine vtákov. V prírode však druhy neexistujú izolovane, sú prepojené vzťahmi, o ktorých vieme pomerne málo. Prikrmovaním sa prirodzená rovnováha narúša a dlhodobé dôsledky zatiaľ nevieme predvídať.
Pomôžeme teda zimným prikrmovaním vtákov prírode? Odpoveď je nie. Sú ale druhy, ktoré sú veľmi ohrozené a z hľadiska ich zachovania alebo zvýšenia ich početnosti je dôležité, aby nepriaznivé zimné obdobie prežilo čo najviac jedincov. Na to je však potrebný špeciálny prístup pod vedením odborníkov.
Kŕmenie lesnej zveri
Podobný princíp platí aj v tomto prípade. No je tu ešte niekoľko faktov navyše.
Ľudia prikrmujú iba časť zvierat, ktoré žijú v lese. Sú to najmä zvieratá, z ktorých má človek úžitok a sú zaradené medzi poľovnú zver. Prikrmovaním umožníme prežiť ich väčšiemu množstvu. Následne populáciu týchto druhov lovom regulujeme, aby sme zabránili premnoženiu. Energia sa takto vynakladá na dva protichodné ciele. Táto činnosť sa odborne nazýva plán chovu a lovu zveri. Nemá to však nič spoločné s ochranou prírody.
Zverinec v komposte
Kompostovanie je užitočná vzdelávacia aktivita, vďaka ktorej poznávame kolobeh živín v prírode a využívame bioodpad. Niekedy v nej školám bránia obavy zo šírenia niektorých druhov živočíchov alebo burín. Ako sa im vyhnúť? Jednoducho, stačí správne kompostovať.
Hady sa v komposte zdržiavajú, iba ak je na priamom slnku a kompost je príliš suchý. Preto umiestňujme kompostovisko do tieňa alebo polotieňa a udržiavajme ho mierne vlhké. Ak do kompostu vysadíme tekvice, udržia nám v ňom dostatočnú vlhkosť. Obávaná vretenica sa vyskytuje len v nadmorskej výške nad 600 metrov a je veľmi plachá, preto sa jej nemusíme obávať.
Myši a potkany hľadajú v komposte potravu. Preto doň nedávajme zvyšky varenej potravy. Ak však nájdeme krta či piskora, potešme sa, tieto živočíchy kompost prevzdušnia. Nezabúdajme, že zvieratá vyhľadávajú pokoj. Ak sa budeme okolo kompostu pravidelne pohybovať, budú sa mu vyhýbať.
Aby sme sa vyhli uchovávaniu semien burín v komposte, nedávajme doň rozkvitnutú burinu. Ak sa nám to nedarí, udržujme teplotu v komposte aspoň na 50° C. Pri tejto a vyššej teplote sa semená zničia.
Ak vás táto téma zaujala, navštívte nás na zelenaskola.sk. V priebehu školského roka preskúmame ešte viac ekomýtov.
Jana KOŤKOVÁ, Peter BALÁŽ, Paulína URDOVÁ, CEEV Živica