Iba cez prepojenie s reálnym životom je možné na hodinách viesť deti k ochrane životného prostredia. Inšpirujte sa, ako na to.
„Už dlhšie zisťujem, že použiteľné a praktické výstupy sú dôležitejšie ako hromada informácií. Počas tohto vzdelávania som videla, ako sa to dá robiť v praxi,“ hovorí Lucia Lengyelová zo ZŠ s MŠ na Želiarskej ulici v Košiciach. Lucia je absolventka inovačného kontinuálneho vzdelávania, ktoré koordinuje naše centrum v rámci programu Zelená škola a ktoré má priveľmi zložitý názov: Prierezová téma environmentálna výchova a vzdelávanie v materskej škole, základnej škole a strednej škole s využitím metódy participatívneho environmentálneho manažmentu. Nenechajte sa ním odradiť.
Toto vzdelávanie totiž prináša nielen informácie, ale najmä množstvo praktických nápadov, ako pracovať s témou environmentálna výchova. Chceme tiež priniesť iné zmýšľanie, ako býva bežné: „Zmenila som uhol pohľadu. Zostúpila som z pozície veľaváženého a vševediaceho pána učiteľa a nechala som sa viesť a inšpirovať detským vnímaním a prežívaním okolitého sveta,“ hovorí Andrea Houšková zo ZŠ v Jelšave.
Záverečné práce účastníkov nášho vzdelávania boli venované rôznym témam: od odpadu až po ochranu prírody. Úlohou učiteľov bolo vytvoriť a viesť aspoň 90-minútový výučbový program, do ktorého mali aktívne zapojiť nielen svojich žiakov, ale aj širšiu školskú komunitu. Uvádzame dva námety od učiteliek, ktoré sa na environmentálnu výchovu pozreli v súvislosti s reálnym svetom.
Čo v skutočnosti (ne)potrebujeme?
Soňa Chlebničanová zo Školy u Filipa v Banskej Bystrici sa rozhodla pre tému, ktorá je pre prvý stupeň základnej školy pomerne náročná. No podľa jej názoru práve takéto malé deti treba učiť uvedomeniu si vlastnej zodpovednosti a viesť ich k nej.
Cieľom jej výučbového programu bolo ukázať žiakom, čo naozaj k životu potrebujeme a čo nie. Dôležité bolo, aby si žiaci uvedomili dopad ich každodenných činností na životné prostredie. Mali vedieť vymenovať päť negatívnych vplyvov, ktoré spôsobujú veci, ktoré ony sami používajú, ale aj ich alternatívy šetrnejšie k životnému prostrediu.
Na začiatku si deti na veľký flipchartový papier v 3 až 5-členných skupinách nakreslili, čo všetko používajú vo svojom každodennom živote od rána do večera, s čím sa hrajú, zabávajú. Po dokončení každá skupinka ukázala, čo a prečo nakreslila. Potom sme sa posadili s deťmi do kruhu a do stredu sme rozmiestnili obrázky a fotky, ktoré vyobrazujú rôzne dopady našej spotreby na životné prostredie a zdravie ľudí. Požiadala som deti, aby si ich poriadne prezreli a skúsili popremýšľať, či nejako súvisia s predchádzajúcou aktivitou, a ak áno, nech skúsia vysvetliť ako. Potom sme zhrnuli všetko, čo deti spomenuli.
Následne sme si pustili krátke video o dvoch deťoch – jedno bolo z bohatej rodiny žijúcej na Západe a druhé chudobnejšie z niektorej z krajín tretieho sveta. Potom sme na tabuľu (flipchart) pripevnili fotky oboch detí. Pýtala som sa žiakov, čo si z videa zapamätali, čo ktoré dieťa počas dňa používalo, aké veci malo k dispozícii, s čím sa zabávalo a podobne. Ich postrehy som spísala na tabuľu pod ich fotografie. Nakoniec som položila otázku na zamyslenie: ktoré dieťa má svojím životom negatívnejší dopad na životné prostredie a ku ktorému by ste sa skôr prirovnali vlastným životným štýlom?
Najväčším prekvapením pre deti bolo, keď sa dozvedeli, že aj my žijeme v podstate vo veľmi bohatej krajine a tiež uvedomenie si vlastného vplyvu na životné prostredie.
Na záver som na zem rozložila kartičky s obrázkami vecí a aktivít. Úlohou detí bolo vytvoriť z nich desať párov vecí, ktoré k sebe patria, pričom jedna vec z dvojice má negatívnejší dopad na životné prostredie a tou druhou ju možno nahradiť, pričom tá má na životné prostredie menej negatívny vplyv. V závere žiaci opäť dostali flipchartový papier, na ktorý mali tentoraz nakresliť, ako by si teraz, keď už majú všetky informácie, predstavovali ideálny deň, ktorý by ich urobil šťastnými, ale počas ktorého svojimi aktivitami čo najmenej zaťažia planétu a iných ľudí.
Minimalizuj, recykluj a počítaj
Anna Cúttová zo ZŠ Jednotka vo Zvolene mala pri vytváraní svojho vy-učovacieho programu jasný cieľ. Chce-la ukázať, že prierezová téma en-vironmentálna výchova nie je vhod-ná len na biológiu či zemepis. Aj pros-tredníctvom matematických slov-ných úloh je možné viesť žiakov piatej triedy k minimalizácii odpadu a prebudiť v nich environmentálne povedomie. Celý blok je aj projektovým vyučovaním s využitím IKT.
Na úvod si treba vysvetliť základné pojmy týkajúce sa odpadu a tiež úlohy, ktoré žiakov čakajú. Najprv pracujú v skupinách a riešia matematické úlohy, ktoré majú nachystané v pracovných listoch, zároveň ich možno premietnuť pomocou dataprojektoru. Úlohy vychádzajú z údajov o zbere starého papiera a PET fliaš, ktorý škola organizuje pravidelne dvakrát za školský rok.
Do nasledujúcej hodiny si mali žiaci sami pozrieť zadania na stránke školy a mohli si ich stiahnuť na USB kľúč. Vyhľadávali potrebné číselné údaje a podľa zadania ich následne použili pri riešení matematických úloh. Najprv mali k dispozícii tabuľku s množstvom papiera a PET fliaš, ktoré vyzbierali žiaci za posledné tri školské roky v oboch polrokoch a ich úlohou bolo zistiť, koľko to bolo papiera alebo PET fliaš za príslušný školský rok alebo celkovo. Následne vypočítali, koľko stromov sa takto zachránilo, ak sa z 1 tony starého papiera vyrobí toľko nového ako zo 17 stromov. Tiež zisťovali, koľko surovín vyzbieral v priemere 1 žiak. Ďalšie úlohy vychádzali z údajov na stránke firmy Marius Pedersen, ktorá spracúva odpad v meste Zvolen. Na záver mali žiaci na základe uvedených údajov vytvoriť vlastné úlohy.
Na predposlednej hodine pracovali žiaci v skupinách opäť vo svojej triede a riešenia spoločne s fotografickým a obrázkovým materiálom výtvarne spracovali do prezentačného plagátu. Na záver projektového týždňa žiaci sami odprezentovali svoje výsledky pred celou triedou.
Miroslava PILÁRIKOVÁ, CEEV Živica, Zvolen