Myslíte si, že hrať sa so šiestakmi na obchod je trápne, že ich to nebude baviť? Aj ja som si to myslela, veď do obchodu chodia deti bežne, či už s rodičmi, alebo samy. Vedia, čo si môžu kúpiť, koľko majú peňazí, aj to, koľko im má pani pokladníčka vydať. Ale mať vlastný obchod alebo vlastné peniaze? To už je niečo iné.
Vlastný obchod
Úlohou žiakov bolo vymyslieť si vlastný obchod s tovarom podľa svojho výberu. Mali si vyrobiť vlastný výklad, resp. katalóg, v ktorom ponúkajú svoj tovar. Každý z nich dostal vstupný kapitál v hračkárskych peniazoch, ktoré vyzerajú ako ozajstné a pokladničný blok.
Po úvodných prípravách sa deti rozdelili na dve skupiny. Prvá skupina bola skupina obchodníkov, ktorí ponúkali svoj tovar. Druhá skupina boli zákazníci, čiže kupujúci. Každý obchodník musel vypísať pokladničný blok s tovarom a cenami, výslednou sumou, ale aj sumou, ktorú platil zákazník a ktorú mu musel obchodník vydať. Po čase sa obe skupiny vymenili, takže každý mal možnosť vyskúšať si obe úlohy. Žiakov to zaujalo, každý sa realizoval – vymýšľali, ako zlákať zákazníka či kde a ako ušetriť.
Čas inventúry
Žiakov však veľmi prekvapila časť hodiny, kedy si museli urobiť akúsi inventúru. Zákazníci počítali, koľko mali pôvodne peňazí, koľko nakúpili, koľko im ostalo, čo by si ešte za ten zvyšok mohli kúpiť. Predávajúci zasa zisťovali, aký vklad mali v pokladni, koľko tovaru predali, akú majú vlastne tržbu, či im všetky položky sedia.
V rámci dvoch vyučovacích hodín sme precvičili počítanie v eurách, pretrénovali finančné zručnosti, aj sa zabavili a poučili.
Jana AUGUSTOVIČOVÁ, Základná škola, Nová Dedinka