Výnimočná učiteľka prírodopisu

spomienky na dobrých učiteľov, poďakovanie

Rubrika o učiteľoch a učiteľkách, ktorí nám zmenili život

Soňa Moravčíková ma učila na ZŠ na Budovateľskej ulici v Giraltovciach prírodopis. Zaujať žiakov týmto predmetom v 6. ročníku možno nebolo až také ťažké. Pamätáte sa ešte na veľké obrázky žaby, rysa ostrovida či kadejakých druhov rýb? Alebo keď senný nálev v triede dosť výrazne dával vedieť, že je už pripravený pod mikroskop? Ale namotať si žiakov pri neľahkej anatómii človeka či geológii, na to musíte mať niečo navyše. 

„Sľuda, kremeň, pieskovec… A viete čo, poďme si to ukázať priamo v teréne,“ zahlásila a my natešení, že nemusíme trčať v triede, sme si to namierili na bagrovisko v kopci nad telocvičňou. „Toto všetko sú treťohory a keď sa budete lepšie pozerať, možno tam nájdete aj odtlačky skamenených rastlín,“ povedala tajomne a už sme hrabali ako hraboše zo šiestackej učebnice. 

V ôsmom ročníku ma pani učiteľka pripravovala na súťaž v zoológii Poznaj a chráň. Názvy isoperla grammatica či bufo bufo si pamätám doteraz. Vždy, keď som prišiel do kabinetu na preskúšanie, bol tu iný svet – trilobity, modely bunky, vypchaté zvieratá. Nakoniec som vďaka jej príprave vyhral okresné aj krajské kolo. Cesty za detským „vedeckým“ úspechom sa tak predĺžili až do Bratislavy.  

Raz mi darovala staré učebnice prírodopisu. Najviac ma však zaujal list papiera položený navrchu – vyradená vojenská mapa s okolím nášho mestečka. Študoval som ju neustále a nielen preto, že má v rohu napísané v stručnom vojenskom speaku: Tajné. Sú na nej zakreslené obce, ktoré sú dnes pod hladinou Domaše. 

Vďaka pani učiteľke sme sa so spolužiakmi stali členmi Klubu slovenských turistov. Boli sme na celoslovenských letných zrazoch v Bardejove a Lučenci, na ďalších akciách v Tatrách, Slovenskom Rudohorí, vo Vihorlate, na Dukle a v Nízkych Beskydách. Prespávali sme v telocvičniach, triedach, stanoch, chatách či bungalovoch. A k tomu túry, nočné pochody s baterkou či súťaže. V prírode sme mali piatacku učebnicu prírodopisu v 3D verzii v podobe rozkvitnutej lúky a lesa. Pozorovali sme meňavky pod kameňom v potoku. Učili sme sa rozoznávať zvuky vtákov, viazať uzly, rozkladať stan a urobiť si zo zápalkovej škatuľky „krabičku poslednej záchrany“. 

Pani učiteľku Moravčíkovú mi nepripomína len detský turistický záznamník plný pečiatok z najrôznejších miest Slovenska. Neraz si na ňu spomeniem aj pri skúmaní mapy s mojimi študentmi. Aj ja mám už niekoľko rokov turistický krúžok. Keď sa ma študenti pýtajú, prečo som ochotný s nimi niekam vyraziť cez víkend, zakaždým poviem, že len vraciam požičané. 

Adrián EŠTOK
Gymnázium I. Horvátha, Bratislava

Napíšte nám aj vy spomienku (cca 1 700 znakov) na niektorého svojho učiteľa či učiteľku. Spomienky môžete posielať na [email protected].

Viac podobných príbehov nájdete v rubrike Naši učitelia.

Výnimočná učiteľka prírodopisu

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Scroll to top