V teórii manažmentu existujú dva názorové prúdy, ktoré spolu dlhodobo vedú polemiku: mali by firmy viesť skúsení a úspešní manažéri, ktorí dobre rozumejú riadeniu, no nie nutne tomu, čo firma vyrába, alebo je pre úspech firmy dôležité, aby v jej čele stál niekto, kto aj po odbornej stránke rozumie jej produktom či službám? Prax je plná úspešných aj neúspešných príkladov jedného i druhého modelu.
Ministerstvá, resp. štátne rezorty síce nie sú firmami, ale sú to tiež veľké organizácie, v ktorých prebieha mnoho podobných procesov ako vo firmách. Aký profil by teda mali mať ministri, ktorí rezorty riadia? Mali by byť odborníkmi na príslušnú oblasť, alebo skúsenými a úspešnými manažérmi? (Ľudia, ktorí spĺňajú obe podmienky, väčšinou neexistujú.)
Argumenty ZA
- Práca ministra školstva nespočíva vo vyučovaní, ale v manažovaní. Minister dopravy tiež nemusí mať najazdených 300 000 kilometrov. Tomáš Drucker bol ako manažér poverený vedením rezortu zdravotníctva, hoci nevyštudoval medicínu.
- Vedenie rezortu je náročná úloha – minister musí riadiť tímy ľudí, prijímať rozhodnutia, rokovať, reprezentovať a pod. Pedagogická kvalifikácia mu v tom príliš nepomôže.
- Minister by mal mať skúsenosť s riadením väčších organizácií a vedením tímov ľudí. Takéto skúsenosti väčšinou pedagógovia ani vedci nemajú.
- Ak aj minister má pedagogickú prax, zväčša ju získal na jednom type školy (ZŠ, SŠ, VŠ). Z pohľadu VŠ však nemusí byť lepším ministrom ten, kto učil na ZŠ, ale ani naopak. A požadovať prax na viacerých typoch škôl je nereálne.
- Každý učiteľ má svoj vyučovací štýl, svoje metódy. Keď je ministrom učiteľ, môže mať tendenciu vlastné metódy vnucovať aj ostatným, pretože ich má odskúšané a považuje ich za správne.
- Minister musí mať nadhľad. Školstvo netvoria iba učitelia. Významnými aktérmi sú aj žiaci, rodičia, zamestnávatelia atď. Minister musí byť nestranný a vyvažovať partikulárne záujmy. Ako pedagóg by sa možno na celú problematiku pozeral iba prizmou učiteľov, čo by nebolo správne.
Argumenty PROTI
- Školské prostredie je v mnohom pomerne špecifické. Ťažko ho môže dobre riadiť niekto, kto ho osobne nepozná, kto mu nerozumie. V týchto prípadoch potom môže hroziť napríklad nedostatočná schopnosť rozlíšiť podstatné od podružného, príliš technokratický prístup a pod.
- Pedagóg spoznáva pri výkone svojej profesie nielen prácu učiteľa, ale aj žiakov, rodičov, prácu riaditeľa školy. Získava tiež predstavu, ako vyzerá učiteľské štúdium, ako prebieha ďalšie vzdelávanie učiteľov, ich profesijný rozvoj a pod. Oboznamuje sa tak s celým radom faktorov, ktoré by mal ako minister školstva mať nejakým spôsobom pod kontrolou.
- Pre profesné komunity je dôležité, aby ich vedúci predstavitelia boli ich členmi vnímaní ako kompetentní a aby požívali istú prirodzenú autoritu. Získať si dôveru učiteľov bez dostatočnej vlastnej pedagogickej praxe je pomerne náročné. A platí to bez ohľadu na to, či pedagogická prax reálne prispieva k lepšiemu výkonu funkcie ministra. Ide tu skôr o istý predsudok zo strany učiteľov, s ktorým je však ťažké bojovať.
Jednotlivé argumenty nemusia vyjadrovať stanovisko autora či redakcie.
Mal by sa pre koronavírus zopakovať celý školský rok?