Keď som pred 50 rokmi chodil do základnej školy, existovali ešte predmety ako praktické vyučovanie (tzv. dielne), pestovateľské práce (tzv. pozemky) či varenie. Dnešné deti už v škole väčšinou iba sedia, počúvajú, čítajú a píšu. Výsledkom je, že mnohí tínedžeri nevedia zatĺcť klinec, zabaliť vianočné darčeky či opraviť defekt na bicykli. Možno aj preto sa pravidelne ozývajú hlasy volajúce po posilnení praktického vyučovania na základných školách a gymnáziách (na stredných odborných školách je ho predsa len viac). Pozrime sa na hlavné argumenty ZA a PROTI.
Argumenty ZA praktické vyučovanie
- S istými druhmi praktických činností sa aj v dnešnom pretechnizovanom svete stretáva skoro každý. Už spomínané zatĺkanie klincov, oprava defektov či montovanie nábytku z IKEA sú dobrými príkladmi. Išlo by teda o nanajvýš praktické a rozumné rozšírenie kurikula, ktoré dnes trpí prílišnou teoretickosťou a akademizmom.
- Už starí Gréci vyznávali ideál kalokagathie, teda všestranného rozvoja tela i ducha. V duchu tejto filozofie by sme sa (najmä na základnej škole) mali usilovať nielen o vzdelávanie detí v jednotlivých vedných disciplínach, ale aj o ich rozvoj v oblasti fyzickej, praktickej a umeleckej. A práve praktická oblasť sa zdá byť najviac zanedbávaná.
- Zaradenie praktických aktivít do kurikula by umožnilo rozvíjať u žiakov nielen manuálnu zručnosť, ale aj priestorové videnie, prácu podľa návodu, tímovú prácu, bezpečnosť pri práci a ďalšie užitočné zručnosti a kompetencie.
- Škola si kladie za cieľ nielen vzdelávanie, ale aj výchovu žiakov. Tá však nemôže prebiehať v akejkoľvek situácii, musia byť na ňu vytvorené vhodné podmienky. Rôzne spoločné praktické aktivity (napr. spoločné varenie, práca na školskom záhone, natieranie školského plota a pod.) by mohli byť vhodnými príležitosťami, kedy by učiteľ mohol do spoločnej činnosti vnášať rôzne výchovné prvky.
Argumenty PROTI praktickému vyučovaniu
- Rozširovanie kurikula o akékoľvek ďalšie témy by ešte zvýšilo jeho obsahovú predimenzovanosť. Zavedenie praktického vyučovania by tak muselo byť kompenzované redukciou niektorých tradičných predmetov či obsahov. To by pedagogická (a možno aj rodičovská) obec ťažko niesla. Takéto zmeny by sa preto museli diať postupne a museli by byť dobre zdôvodnené a komunikované.
- Žijeme v čoraz viac digitálnom a virtuálnom svete, takže praktické vyučovanie by určite bolo mnohými žiakmi odmietané ako nemiestny anachronizmus. Dnes sa mladí ľudia skôr chcú učiť strihať videá, než pestovať jahody či natierať zábradlie.
- Problém by bol aj s personálnym obsadením. Učitelia s aprobáciou pre praktické vyučovanie dnes na školách už asi nie sú a trvalo by viacero rokov, než by fakulty nejakých vychovali. V prvých rokoch by tak praktické vyučovanie muselo byť vyučované prevažne nekvalifikovane, čo by mohlo mať vplyv na jeho kvalitu.
- Kedysi boli skoro všetky školy vybavené laboratóriami, dielňami, náradím, kuchynkami a pod. Na mnohých školských dvoroch boli záhony, v ktorých bolo možné niečo pestovať. Dnes je situácia iná – dielne boli postupne prerobené na počítačové učebne. Zavedenie či posilnenie praktického vyučovania by preto znamenalo nemalé investície do (znovu)vybavenia škôl.
- Žijeme v dobe doslova posadnutej bezpečnosťou, predpismi, normami, ochranou zdravia atď. Viaceré činnosti, ktoré boli ešte pred 30 rokmi na školách bežné (napr. rôzne pokusy s kyselinami či s elektrinou) sú už dnes zakázané, pretože sú považované za nebezpečné. Otázkou je, či by kompetentné úrady a rodičia dovolili, aby žiaci v rámci praktického vyučovania pracovali s kladivami, pílkami, elektrickými obvodmi, riedidlami na farby, horúcou vodou pri varení a pod.
Jednotlivé argumenty nemusia vyjadrovať stanovisko autora či redakcie.
Malo by byť učivo na ZŠ predpísané pre jednotlivé ročníky, či pre jednotlivé vzdelávacie cykly?
Malo by byť na základných školách a gymnáziách viac praktického vyučovania?