O niekoľko dní sa dozvieme mená víťazov prestížneho ocenenia Učiteľ Slovenska, ktorého organizátorom je Komenského inštitút. Prihlásiť sa doň mohli učitelia základných a stredných škôl, učitelia na čiastočný úväzok, ako aj školitelia v online kurzoch. Nominovať ich mohla široká verejnosť.
My sme sa 10 finalistov opýtali 4 otázky. Toto je DRUHÁ z nich:
Čo je v práci so žiakmi vašou motiváciou a z čoho viete mať najväčšiu radosť?
MONIKA PLINTOVÁ
Ako učiteľku ma teší výrazný progres jazykovej úrovne žiakov a ako človeka ich správne hodnotové nastavenie.
Ak sa mi vďaka mojím metódam a vzťahu k žiakom podarí dosiahnuť, aby sa zamilovali do angličtiny hneď v prvom ročníku, neskôr sami vyhľadávajú kontakt s jazykom vo všetkých podobách a ich úroveň sa zlepšuje bez môjho tlaku. Ústne aj písomné vyjadrenia uznania od žiakov a rodičov sú pre mňa bezpochyby najväčším povzbudením.
Nie každý úspech žiakov je však merateľný. Ich hodnotové nastavenie považujem za rovnako dôležité ako ich akademické výsledky. Rozhovormi a konkrétnymi dobročinnými aktivitami sa snažím žiakov viesť k spoločenskej zodpovednosti a filantropii. Mám radosť, keď sa mi darí presmerovať ich od vecí, ktoré im ubližujú, k veciam, ktoré ich budujú.
ĽUBICA DEMČÁKOVÁ
Mojou celoživotnou snahou je nájsť spôsob, ako byť pre svojich žiakov láskavou autoritou. Je fantastické, ak môžem na hodine cítiť neuveriteľnú atmosféru a nadšenie. To je pre mňa hnacím motorom aj motiváciou do ďalšej práce. Vediem svojich žiakov tak, aby dokázali vrstovníckym učením pracovať na zadaných úlohách a popri tom zisťovať, že aj rôzne riešenia úloh môžu byť správne.
IVETA BARKOVÁ
Najväčšou motiváciou je práve tá radosť – radosť detí zo školy, moja radosť, keď vidím, že je dieťa spokojné a šťastné. Vždy ma poteší, keď vidím, že môj entuziazmus strhne deti k rozmýšľaniu, k hľadaniu odpovedí, keď z triedy vyžaruje prirodzená zvedavosť.
LADISLAV OGURČÁK
V rannom detstve som ešte nevedel, čo je empatia a súcit, vždy som čakal, že si ma niekto všimne. To čakanie prerástlo do zápasu, vyrovnať sa ostatným. A tak sa vo mne budovala silná túžba pomáhať slabším, mladším, menej šikovným. Každý žiak si zaslúži pozornosť a aj ten najslabší si vie osvojiť učivo. Veľmi záleží od diferencovaného prístupu a ochote mu pomôcť vstať… A to mi ostalo z detstva. Úprimne sa snažím zamerať sa pri učení na skutočnú vyrovnanosť a používanie toho najlepšieho čo v žiakoch je s otvorenou mysľou, zachovávajúc vlastnú dôstojnosť a rešpekt voči ostatným.
Najväčšiu radosť mám, keď sa študenti, ako aj deti stávajú silnejšími a pevnejšími prostredníctvom zjemňujúcej činnosti, ktorá nás nenecháva stratiť sa, naopak stavia nás zoči – voči skutočnosti a učí nás mať úctu voči druhým.
RÓBERT TOMOLYA
Vždy som mal dobrých a talentovaných študentov a robiť s nimi je pre mňa inšpiráciou. Inšpirujú ma k tomu, aby som sa aj ja zlepšoval, zdokonaľoval učebné materiály, ktoré sám vyvíjam a prichádzal so stále novými a novými formami a metódami. Najväčšiu radosť mám, keď vidím mojich úspešných študentov. Ale radosť mám aj z toho, keď študenti pochopia náročnejšiu časť matematiky.
ĽUBICA BEZEKOVÁ
Objatie, žiara v očiach, bezprostrednosť, úprimnosť, prekvapenie, „aha“ moment a denná rôznorodosť. Je úžasným pocitom aj najväčšou motiváciou vidieť zmysel toho, čo robím – to je vtedy, keď sa mi podarí zaujať deti, získať si ich. Deti dokážu dať obrovskú energiu.
JANA CHMUROVÁ
V práci so žiakmi ma veľmi motivuje predovšetkým záujem detí o bádateľské aktivity. Motivujú ma ich emócie, ktoré sa u nich prejavia, ak zistia, že to vlastne poznajú zo života. Na základe bádania si už len dávajú veci do súvislostí. Páči sa mi, ak ma na začiatku svojho bádania presviedčajú, že nikdy o tom nepočuli, nestretli sa s tým. Poteší ma tiež, keď príde žiak a povie: ,,Povedal som mame pri varení slepačej polievky. To nie je špina, čo vyberáš. To sú vyzrážané bielkoviny.“ Takých príkladov je veľa, keďže sa snažím učivo orientovať na bežný život. Najväčšiu radosť mám, ak prídem po dlhšej dobe medzi žiakov a oni zakričia: ,,Pani učiteľka, veľmi ste nám chýbali.“
IVETA KALIŠOVÁ
Počas hodín so žiakmi prevláda medzi nami priateľská atmosféra, niekedy nechýba ani humor, na ktorý reagujú žiaci úsmevom. Takže úsmev na tvárach detí je pre mňa motivujúci, lebo viem, že sa cítia dobre, uvoľnene. Radosťou pre mňa ako učiteľky je, keď žiaci na nasledujúcu hodinu, ale aj s odstupom času reagujú na moje zadania, úlohy, otázky pohotovo a to, čo som do nich vkladala počas vyučovania, vedia použiť.
Zároveň sa mi stáva, že sa žiaci dožadujú úloh nad rámec ich povinností, čo mi robí nesmiernu radosť.
MIROSLAVA OKULIAROVÁ
Najväčšiu radosť mi robí, keď sa deti po úvodných nezdaroch, neúspechu nevzdávajú a dokážu s podporou spolužiakov či mňa dosiahnuť schopnosť, ktorá pre nich bola na začiatku výzvou.
DANA DOBŠÍČKOVÁ
Najprv som začala učiť dospelých až potom deti. Po prvej hodine s deťmi som si myslela, že to nebol dobrý nápad, ale vydržala som. Prvý rok bol veľmi náročný a priznám sa, tešila som sa na prázdniny. Týždeň pred koncom prázdnin som mala veľmi zmiešané pocity. Na jednej strane mi deti za ten rok prirástli k srdcu, na druhej strane boli obrovskou výzvou. Kráčala som vtedy neďaleko od školy a na druhej strane cesty som zbadala na prechádzke rodinu s deťmi, ktoré som učila. Mladšia Evička sa rozbehla krížom cez cestu, aby ma mohla objať. To objatie mi bolo odpoveďou na všetky otázky a váhania, ktoré som mala. Deti vedia dať učiteľovi niečo, čo mu dospelí študenti nenahradia. To nevysvetliteľné a nedefinovateľné „niečo” nás ženie vpred.
Včera sme sa finalistov a finalistiek opýtali: Vždy ste chceli byť učiteľom/učiteľkou alebo si Vás toto povolanie našlo neskôr?
Nabudúce máme pre finalistov pripravenú takúto otázku: Učiteľ Slovenka je ocenením, ktorého cieľom je zviditeľniť prácu kvalitných pedagógov. Mali ste aj Vy v živote učiteľov, ktorí sú pre Vás inšpiráciou?
Hlasovať za výnimočného učiteľa či učiteľku ešte môžete do 30. septembra na www.ucitelslovenska.sk.